Narodený
16. 11. 1912, Koplotovce

Dátum a miesto úmrtia
12. 10. 2002, Piešťany

Pôsobnosť
Piešťany

Typ autority
Sochár, Významný slovenský sochár, reštaurátor, autor viacerých sochárskych diel v Piešťanoch.

Citácia

Životopis
Ladislav Ľ. Pollák pochádza z neďalekých Koplotoviec. Jeho otec musel po vypuknutí 1. svetovej vojny narukovať, na následky útrap na ruskom fronte ochorel a zomrel, keď malý Ladislav mal iba päť rokov. Matka sa sama musela v ťažkých časoch postarať o troch synov. Vítaná bola pomoc starých rodičov, ktorí Ladislava vychovávali v Piešťanoch. Chlapec sa už v ranej mladosti začal zaujímať o výtvarné umenie a neskôr si zaumienil, že sa stane sochárom. Aby získal prax, oslovil známeho piešťanského kameňosochára Václava Rymplera a požiadal ho o možnosť rok pracovať v jeho dielni. Ten mu však odporúčal absolvovať tri roky učenia a získať výučný list. A tak roky 1928 - 1931 strávil L. Ľ. Pollák v Rymplerovej dielni. Z tohto obdobia pochádza i jedna z jeho prvých figurálnych prác – reliéf Panny Márie s Ježiškom na priečelí kostola sv. Martina v susednej obci Banka. Po vyučení sa mu začína postupne plniť vytúžený sen. Najprv to bolo štúdium na Štátnej priemyselnej škole kameňosochárskej v Hořiciach, ktoré absolvoval v rokoch 1931–1935. Po úspešnom ukončení štúdia ho prijali na pražskú Akadémiu výtvarných umení, oddelenie monumentálneho sochárstva, kde bol jeho profesorom Bohumil Kafka. Ešte ako študent vytvoril Pomník Ludwiga van Beethovena v piešťanskom mestskom parku (1938). Dielo pripomína návštevu tohto hudobného génia v Piešťanoch (1802). Škoda, že si objednávateľ nevybral druhý variant pomníka s nádherným reliéfom „Génius a múza“. Tesne po skončení vojny vzniká ďalšie Pollákovo dielo - plastika Adama Trajana z Benešova, autora oslavnej básne Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. Takmer súčasne realizuje na podnet svojho priateľa, významného slovenského výtvarníka i literáta Janka Alexyho, súbor exteriérových plastík pre mesto Liptovský Mikuláš. Sú spojené s históriou mesta, slovenskou literatúrou i slovenským národným pohybom v 19. storočí. V neďalekej Palúdzke pred kaštieľom, v ktorom bol Jánošík uväznený, je umiestnená Pollákova pieskovcová plastika zbojníka Jura Jánošíka. Množstvo jeho diel zdobí Piešťany. Dotvárajú rôzne zákutia nášho mesta: historizujúca fontána pred kinom, plastika Vinobranie pred Hotelovou akadémiou, súsošia Rodina a Hra detí, socha Pionierka, Pamätník účasti piešťanských letcov v SNP. Realizoval aj pamätné tabule budovateľovi Piešťanských kúpeľov Ľudovítovi Winterovi (1991) na hoteli Zelený strom a Alexandrovi Šindelárovi, katolíckemu farárovi a starostovi Piešťan, na budove fary v starých Piešťanoch, ďalej pamätnú tabuľu Aurelovi Kajlichovi a jeho otcovi Antonovi na Vile Anna i pamätnú tabuľu na Kolonádovom moste. Originálny je netradičný náhrobok, ktorý vytvoril Alexandrovi Šindelárovi na Hornom cintoríne v Piešťanoch. Veľkú časť jeho tvorby predstavujú portréty. Svoje diela prezentoval na početných výstavách. Posledná sa konala ešte za jeho života v Balneologickom múzeu v Piešťanoch roku 1999. Umelec sa venoval aj reštaurovaniu a záchrane našich pamiatok v Kremnici, Batizovciach, Nových Zámkoch, Novej Bani, Banskej Bystrici a v Bratislave, ako i v zátopovom území priehrady Liptovská Mara. Akademický sochár L. Ľ. Pollák zomrel 12. októbra 2002 vo veku nedožitých 90 rokov. V r. 2012 sa v Dome umenia konala výstava výberu z tvorby L. Ľ. Polláka nazvaná Reminiscencie. Kurátorkou výstavy bola Zora Petrášová.

Odkazy

Ocenenia