Piešťanské NAJ

Piešťanský kroj je jedným z najbohatšie zdobených krojov Slovenska s vyspelou vyšívačskou technikou. Od prvej polovice 20. storočia sa stal reprezentačným slovenským krojom. Jeho najhonosnejšou časťou boli rukávce. Dominantné farby piešťanského ženského kroja boli žltá (sirková) a oranžová (žeravá), neskôr aj červená a modrá. Do stredu výšivky taclových rukávcov sa zakomponovala piešťanská paličkovaná čipka. Zvláštnosťou bola sukňa, ktorá sa skladala z dvoch dielov a ich šírka v dolnej časti dosahovala spolu až 8 metrov.

Najkrajší a najslávnejší opis piešťanských termálnych vôd, kúpeľov a života v nich pochádza od Adama Trajana z Benešova, ktorý bol farárom v neďalekých Drahovciach. Opis sa nachádza v jeho oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” a je z roku 1642. Socha Adama Trajana je umiestnená v mestskom parku v Sade A. Kmeťa.

Prvá písomná zmienka o Piešťanoch (pod názvom Pescan) pochádza z roku 1113. Nachádza sa v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. Odkaz na túto prvú zmienku vidieť na reliéfe pri fontáne Príbeh prameňov na začiatku Neposlušnej čiary.

V roku 1894 požiadal budovateľ piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter Artura Heyera, aby jedinou figúrou zobrazil uzdravenie. Maliar mu predložil skicu Lámača barlí. Ten sa stal jedinečným symbolom kúpeľov i mesta. Po 40 rokoch vytvoril unikátnu bronzovú sochu barlolámača akademický sochár Robert Kühmayer.

Most bol postavený v rokoch 1931 - 1933 podľa projektu architekta Emila Belluša. Vstupné priečelia oboch strán mosta zdobia latinské nápisy Saluberimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele) a Surge et ambula (Vstaň a choď). Kolonádový most s dĺžkou 156 metrov je najdlhším krytým mostom na Slovensku.

Piešťanské kúpele s takmer dvestoročnou tradíciou vďačia za svoju povesť najmä unikátnym prameňom sírnej termálnej minerálnej vody s obsahom 1500 mg minerálnych látok na liter a teplotou 67 - 69 °C. Voda vyviera z hĺbky 2 000 metrov, odkiaľ vynáša špecifické zlúčeniny a energiu zemskej magmy. Usadeniny vznikajúce v mieste výverov vody v obtokovom ramene rieky Váh tvoria základ nenapodobiteľného liečivého sírneho bahna, unikátneho peloidu v európskom i svetovom meradle. www.spapiestany.sk

Kvet Victoria regia dostal meno po anglickej kráľovnej Viktórii. V Európe bola po prvýkrát vypestovaná v roku 1849 v Kráľovskej botanickej záhrade v Anglicku. Zriadiť termálne leknové jazierka na Kúpeľnom ostrove bol nápad bulharského cára Ferdinanda. Od roku 1935 tu okrem lekien vždy kvitne aj Viktória kráľovská - nazývaná tiežamazonská, ktorej domovom je povodie rieky Amazonky. Táto rastlina má prívlastkov najviac - najväčšia, najobdivuhodnejšia a najkrajšia.

Prvé golfové ihrisko bolo slávnostne otvorené v Piešťanoch na Kúpeľnom ostrove 26. júla 1914 (dva dni pred rozpútaním 1. svetovej vojny). Anglický časopis Golf Illustrated sa vo vydaní z júla 1914 vyjadril o ňom takto: “Najkrajšie golfové ihrisko na kontinente bolo teraz otvorené v piešťanských kúpeľoch (Uhorsko), vzdialených len 3 hodiny cesty vlakom priamo z Viedne. Je nádherne situované medzi Karpatmi a riekou Váh, 5 minút chôdze od hotela Thermia Palace.“ V súčasnosti je 9-jamkové ihrisko obľúbeným miestom relaxácie pre kúpeľných hostí i pre návštevníkov mesta. www.spagolf.sk

Cez mesto Piešťany preteká rieka Váh. V rokoch 1956 - 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu bola vybudovaná vodná nádrž Sĺňava. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 hektárov. Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku.

Balneologické múzeum bolo založené v roku 1928. Jeho hlavné sídlo je v budove Kúpeľnej dvorany. Ide o múzeum špecializované na dejiny balneológie a je jediným svojho druhu na Slovensku. Sú tu inštalované expozície balneohistórie, minerálnych vôd Slovenska, národopisu a archeológie. Okrem tejto celoslovenskej špecializácie sa múzeum venuje aj histórii regiónu Piešťan. www.balneomuzeum.sk

Je ním Sad Andreja Kmeťa. Základy mestského parku položil už začiatkom 19. storočia Jozef Erdödy. Rozloha parku je 22,3 ha. Park je od 17. septembra 1963 zapísaný v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok. Na jeho území sa nachádzajú vzácne druhy drevín a viaceré architektonické pamiatky. Na kúpeľnom ostrove je Kúpeľný park s rozlohou 53,9 ha. Kúpeľný park, Kúpeľný ostrov a Mestský park majú spolu rozlohu 125 ha.