Entstehungsdatum
pol. 13. storočia

Adresse
Jelenec,
Jelenec

Beschreibung
Podľa neskoršieho prepisu jednej listiny z r. 1226 uhorský kráľ Ondrej II. daroval obec Ivánkovi z rodu Hunt-Poznanovcov. Jeho syn Ondrej, ktorý obec získal v roku 1253 za to, že v boji proti Tatárom zachránil Belovi IV. život, dal postaviť hrad na vrchu Dúň. Ondrej sa stal zakladateľom rodu Forgáchovcov a majiteľom rozsiahlych gýmešských majetkov. V roku 1295 obec tvorili dve osady a to Dolný a Horný Gýmeš, ktoré boli od seba oddelené lesom. Spomínajú sa tu aj vinice poddaných, čo svedčí o vyše sedemstoročnom vinohradníctve v tejto obci. Hrad násilne dobyl Matúš Čák Trenčiansky a r. 1302 tu panoval jeho povereník Detre. R. 1312 ho odtiaľto kráľovské vojská vyhnali, avšak hrad nevrátili Forgáchovcom, ale kráľovský dvor si ho nechal pre seba. 8.3.1350 kráľ Ľudovít Veľký dal obyvateľom Veľkého Gýmeša právo týždenného trhu každý štvrtok za ich poddanské služby voči kráľovi. V roku 1356 hrad a jeho okolie daroval kráľovnej Márii. Keď Blažej Forgách zabil. Karola z rodu Anjou na žiadosť kráľovnej Márie, ona mu v r. 1 386 darovala hrad aj s príslušnými majetkami. Táto darovacia listina spomína tak Vel'ký a Malý, ako aj zvlášť Dolný a Horný Gýmeš.
Prvý turecký nájazd pod Gýmešský hrad sa odohral už v roku 1530. Bol vedený pašami Usreffom a Muratom. Napriek tureckému nebezpečenstvu ešte aj v r. 1558 obchodovali s Viedňou, čo dokazujú aj súdobé pramene.
R. 1576 našu obec spustošili Turci a podpálili hrad. V roku 1579 tu bola jedna úplná sesia Jána Ballu, ktorý platil dane aj Turkom. Poškodený hrad dal opraviť Žigmund Forgách v roku 1613. O pät' rokov naň zaútočili vojská Gabriela Bethlena a neskôr niekoľkokrát aj Turci. Otrokov, získaných u nás predali v Ostrihome.
Počas kuruckých povstaní na hrade panoval Šimon Forgách, náčelník Františka Rákócziho II., ktorý sa dostal do vyhnanstva a gýmešský hrad sa stal znovu kráľovským majetkom. Cisár Jozef I. ho predal českému kancelárovi Jánovi Vrastislavovi. Od neho ho v r. 1712 kúpil biskup Pavol Forgách za 130.000 zlatých. Na hrade dal postaviť 4 kaplnky, z ktorých najdlhšie sa zachovala kaplnka svätého Ignáca z Loyoly, na počesť ktorého tu bývali slávne hody s veľkou parádou. V kaplnke sa používalo vzácne omšové rúcho vyšívané ženskými vlasmi. Pod touto kaplnkou bola rodinná hrobka Forgáchovcov s veľkým krížom z alabastra.
R. 1722 sa Pavol Forgách pustil do stavby barokového kaštieľa, kde sa neskôr presídlila celá grófska rodina. Okolo kaštieľa bol hospodársky majer. R. 1726 obec získala jarmočné právo.
Neskôr hrad vyhorel a v roku 1833 jeho železné konštrukcie boli použité na stavbu cukrovaru.