Kategorie
Kultur

Entstehungsdatum
okolo r. 1238 - príchod klarisiek do mesta

Adresse
Muzejné námestie, 3
Trnava
918 09

Beschreibung
Kláštor pri Lovčickej bráne sa v písomnostiach uvádza ako kláštor svätej Alžbety (sestier svätého Františka ) Rádu svätého Damiána*. V písomnostiach u roku 1292 sa ešte objavuje názov: "Dom svätej Alžbety".
Ako klarisky bývali označované po smrti svätej Kláry III. lateránsky koncil (1179) povolil stavať vo vnútri špitálov kaplnky. Stredoveký špitál mal tak funkciu útulku, architektonicky tvoreného sálou (loïou) s nadväzujúcou svätyňou (sanktuáriom) a vedľajšími prevádzkovými a obytnými budovami (prístavbami), ktoré vlastne tvorili základ kláštora. Veľká (obdĺžniková) sála (loď) mala pri pozdĺžnych stenách prístenky s lôžkami. Na východnej strane na ňu nadväzovala svätyňa, nie však bezprostredne, ale oddelená od lode lettnerom, čiže čiastočne priehľadnou stenou - napríklad drevenou mrežou.
Lokalizácia jednej komunít je nejasná; je možné, že sídlili v spoločnom objekte a kláštor mal dve patrocíniá (sv. Alžbety a Panny Márie). Podobný dvojkláštor ako v Prahe, totiž v Trnave, nevznikol. Nasledujúce zmiernenia pravidiel života udelené trnavským klariskám (Inocentom IV. a Alexandrom IV.) svedčia skôr o postupnom splývaní komunít v jednu. Okrem toho už v roku 1247 dostali trnavské klarisky od uhorského kráľa Belu IV. majetok obce Boleráz so všetkými dôchodkami a úžitkami, ktoré vyňal spod právomoci bratislavského župana a trnavského richtára. Posledný krát sa komunita sestier sv. Alžbety spomína v listine ostrihomského arcibiskupa z roku 1309, kedy pravdepodobne splynula s komunitou sestier blahoslavenej Panny Márie.
Z ďalších pohnutých osudov tohto kláštora na tomto mieste spomeniem ešte jednu kuriozitu, v rokoch 168O - 1694 sa vliekol, pomerne škandalózny, spor medzi abatyšou trnavského kláštora klarisiek Annou Ordódyovou (sesternicou bratislavskej abatyše Rozálie Ordódyovej) a sestrou Viktóriou Balassovou (sestrou arcibiskupského vikára v Trnave, biskupa Pavla Balassu), ktorá v liste ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Szelepczényimu, obvinila abatyšu z pohoršlivých stykov s milencom a zanedbávania starostlivosti o život v kláštore a žiadala vec prešetriť. Abatyša tvrdo zasiahla proti "vzbúrencom", takže došlo dokonca k pokusu o útek. Napokon sa však Viktória Balassová v roku 1691 stala abatyšou a mala možnosť kláštor usporiadať. V roku 1694 je už abatyšou opäť Anna Ordódyová a Viktória Balassová bola odsúdená na niekoľkoročné väzenie o chlebe a vode; zomrela ako 70 ročná v roku 1699. Hoci k zrušeniu kláštora došlo prakticky o 100 rokov neskôr, udalosť ilustruje situáciu s ktorou sa museli klarisky vysporiadať a zdá sa, že sa tak stalo s nie celkom uspokojivým výsledkom.
V roku 1954 budovu dostalo novovznikajúce Západoslovenské múzeum, pokračovateľ viac ako storočnej múzejnej tradície v Trnava. V súčasnosti múzeum spravuje vo svojich zbierkach 149 643 zbierkových položiek, z ktorých 65 970 sa viaže na prírodné vedy, 49 376 na históriu a 34 297 na etnoógiu a historickú knižnicu s 50 039 knižnými jednotkami.