Dátum vzniku
1821 - 1862

Adresa
Kúpeľný ostrov, 12, 10, 8
Piešťany
92101

Popis
Na území Piešťan sa nachádza niekoľko kúpeľných domov, z ktorých najstaršie sú tri objekty Napoleonských kúpeľov, nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti rieky Váh.
Kúpeľné domy, ktorých funkcia sa počas celej ich existencie nezmenila, sa síce stavali postupne, ale so snahou výrazovo sa vzájomne prispôsobiť. Urbanisticky sú usporiadané do tvaru písmena U, čím vytvárajú malé námestie. Zo severu ho ohraničujú prízemné vaňové kúpele (Napoleonské kúpele č. I), pre ktoré je typická obiehajúca stĺpová ochodza z toskánskych stĺpov okolo južného krídla a vstupný portikus s trojuholníkovým štítom. Zo stredu dispozície vychádza krídlo so zrkadliskom, na ktoré je napojené nízke severné krídlo. Južnú časť námestia tvoria bazénové kúpele (Napoleonské kúpele č. III), ktoré majú severné krídlo poschodové s predsadeným portikom. Južná časť objektu s bazénami a bahniskom je prízemná. Z východu uzatvára námestie prízemná budova s obdĺžnikovým pôdorysom (Napoleonské kúpele č. II), ktorá však nebola predmetom skúmania ani obnovy.
Základný kameň prvých kúpeľných budov položil vtedajší majiteľ kúpeľov gróf Ján Nepomuk Erdődy niekedy medzi rokmi 1773 - 1778, v roku 1787 sa spomína obdĺžniková drevená budova s kabínami na vaňové kúpele, v roku 1809 už murovaná, postavená „pred krátkym časom“. Ničivá povodeň v roku 1813 ťažko poškodila murovanú budovu, no do roka mala byť obnovená bez výrazných zmien a zlepšení. Doterajšia literatúra uvádza, že murovaná budova bola v roku 1821 zbúraná a nahradená novou klasicistickou stavbou vaňových kúpeľov.
Roky 1821 - 1822, považované doposiaľ za obdobie výstavby nových vaňových kúpeľov, boli v skutočnosti rokmi ich obnovy a rozšírením jestvujúceho objektu západným smerom o tri okenné osi. Pri tejto úprave využili murivá pôvodnej stavby, odstránili iba jej západný obvodový múr a vzhľadom na to, že sa nenašlo žiadne primárne rozdelenie vnútorného priestoru, javí sa ako pravdivé v literatúre uvádzané jeho rozdelenie drevenými priečkami.
V roku 1861 sa budova opäť rozšírila severným smerom, kde vznikol nový bazén so štvorcovým pôdorysom s priľahlými priestormi k dnešnej polohe, zanikol Alžbetin kúpeľ a časť stĺporadia aj s obvodovým murivom na severnej strane. Východne od bazéna sa vybudovala sústava ochladzovacích bazénov, čiastočne zapustených do zeme, čím sa zastavala časť exteriérových stĺpov, avšak len do výšky asi 1 m. Výraz fasád južného krídla zostal nezmenený.
Všeobecne sa vznik pevnej murovanej stavby datuje až do rokov 1858 - 1859.
Literatúrou uvádzané zbúranie starého objektu a postavenie od základu nových bazénových kúpeľov v rokoch 1858 - 1859 bolo v skutočnosti len rozsiahlou prestavbou a dostavbou. Rozšírili sa smerom k vaňovým kúpeľom výstavbou severného prízemného krídla s predsadeným vstupným portikom a trojuholníkovým štítom, čím sa výrazovo čiastočne prispôsobili vaňovým kúpeľom. V južnej časti sa dostavbou východným a západným smerom vytvorilo južné krídlo, avšak je pôdorysne menšie ako severné. Stavebná činnosť sa dotkla aj interiéru, kde boli všetky miestnosti, doposiaľ s plochým stropom, zaklenuté pruskými klenbami a drevené obklady bazénov, spomínané v archívnych materiáloch, nahradené omietkou z portlandského cementu.
Na otázku, prečo sa v literatúre do roku 1858 spomínajú na mieste bazénových kúpeľov len drevené budovy by mohol dať odpoveď nedávno vydaný preklad Schererovej monografie o Piešťanoch z roku 1837. Autor popisuje objekt vtedy stojaci, no nezmieňuje sa o jeho stavebnom materiáli, ale len o povrchových úpravách miestností a tie boli z dreva. Tým mohla vzniknúť v literatúre tradovaná mylná interpretácia, že objekt bol drevený. Scherer nazýva bazénové kúpele starým kúpeľom preto, že gróf Erdődy ho v roku 1822 len prestaval.