Dátum vzniku
koniec 12. - 1. pol. 13. storočia

Adresa
Jalšové,
Jalšové

Popis
V čarovnej podhorskej dedinke Jalšové, ležiacej na ľavom brehu Váhu, približne na polceste medzi Hlohovcom a Piešťanmi, sa nachádza krásna a pomerne neznáma rotunda. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1352 (Wlseu, roku 1356 Jelsew) ako príslušenstvo hradu Hlohovec.
Jalšovská rotunda je postavená na záhadnom malom vyvýšenom hradisku, alebo stredovekom hrade, ktorého priekopa a valy sa pomerne pekne zachovali. Poloha hradiska je nezvyčajne výhodná a dominantná vzhľadom na podhradskú obec. Okolo rotundy sa rozprestieral cintorín, z ktorého sa zachovalo niekoľko kamenných náhrobníkov dobrovodského okruhu. Neskôr cintorín presťahovali na protiľahlý briežok - za pesbytériom vedie na nový cintorín cesta, pri stavbe ktorej boli zrejme porušené hroby. Zo strany pôvodnej rotundy (dnes západná časť lode) vedú na hradisko starobylo pôsobiace kamenné stupne, ktoré sa podľa slov obyvateľov v tomto storočí kvôli silnému opotrebovaniu otočili. Nevedno, či išlo o kruhovú stavbu alebo centrálu so západnou apsidou, lebo historické pramene sú skúpe, archeologický ani architektonický výskum sa tu nikdy neuskutočnili a západná časť rotundy sa dodnes nezachovala. Centrálna loď má priemer 625 cm a 100 cm široké murivo.
V osi rotundy, značne vysoko, sa nachádza okrúhle okienko, ktoré môže pochádzať z obdobia jej výstavby. Interiér je dodnes rozdelený drevenými stupňami a dlážkou na dve poschodia. Obidve majú v osi na západnej strane v stene veľké pozdĺžne výklenky (pod okienkom). Dnešný vstup vedie z južnej strany. Má nezvyčajnú hrúbku a jeho kamenné ostenie zreteľne pochádza z dvoch rozličných stavebných etáp a časových úsekov. Sedlový kamenný portál bol do objektu vsadený až v 15. storočí (Vančo, s. 117). Neznáme alebo prinajmenšom otázne je aj patrocínium tejto stavby. V literatúre sa jednotne udáva patrocínium Ducha svätého, čo však domáci obyvatelia spochybňujú. Na strope pristavaného klasicistického jednolodia sa nachádza freska so sv. Štefanom. Rotunda je zaklenutá kupolou, ktorá bola vo východnej časti neorganicky pripojená k rovnému stropu klasicistickej lode. V roku 1813 bola rozšírená o východné jednolodie s polygonálnym uzáverom, a v roku 1957 dostala novú sakristiu. Nad loďou je štvorhranná drevená vežička s ihlancovitou strechou.
Veľmi pravdepodobne išlo od začiatku o súkromný hradný kostol, postavený vo vstupnej časti hradiska, aby sa zjednodušila jeho obrana a zabezpečilo súkromie jeho obyvateľov. V tých časoch slúžili takéto hradné kaplnky, aspoň v určitom období, aj ako farské kostoly.
Na území Slovenska sa situácii tejto "hradnej" rotundy najviac podobá funkciou, umiestnením a stavebným typom lokalita Kostolec v Moravanoch - Ducovom, v Skalici, na hrade Trenčín a v Malých Kosihách. Sú to jediné lokality na Slovensku, kde sa v rámci opevnenia hradísk zistili rotundy, nemusia však pochádzať z toho istého časového úseku.
Samotná obec určite patrí k najmalebnejším na Slovensku, k čomu výrazne prispieva pôvodná ľudová architektúra.