Dátum vzniku
23 000 rokov pred Kristom

Adresa
Moravany nad Váhom,
Moravany nad Váhom

Popis
Podľa paleontologických a archeologických nálezov v chotári obce bolo sídlo lovcov mamutov a neskôr sídlisko kultúry volútovej a lengyelskej. Dedina je známa bohatými nálezmi štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov i štiepaných plastík.
Roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla - Venuša z Moravian - ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Originál sošky sa nachádza v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade.
Paleolitické venuše sú súčasťou výtvarného prejavu tvz. mobiliárnej - prenosnej časti umenia staršej doby kamennej. Ide zväčša o drobné antropomorfné figúrky, ktoré sa ojedinele objavujú už v najstaršej mladopaleolitickej kultúre - aurignaciene. Venuše boli pôvodne považované za zobrazenia konkrétnych osôb, neskôr za symbol ženskej plodnosti a hojnosti. Dnes je názorové spektrum výkladu ich funkcie omnoho širšie.
Počas gravettienskeho vývoja dosiahuje ich stvárnenie vrchol, a to tak po stránke estetickej, ako aj vo vyhranenosti jednotlivých štýlov. Ako materiál na ich výrobu slúžili zvieracie kosti, paroh, mamutovina, rôzne druhy kamenných surovín aj pálená hlina - presnejšie zmes hliny kostenej drte a popola. Na ženskom tele bývajú zvýrazňované (to je i prípad moravianskej venuše) a detailanejšie stvárňované predovšetkým pohlavné znaky - lono a prsia. Priamemu zobrazeniu tváre sa paleolitickí umelci zväčša vyhýbali.
Moravianska venuša bola vyrezaná pravdepodobne z poškodeného kusa mamutieho kla. Je žltosivobielej farby, vysoká 7, 6 cm a znázorňuje nahú ženu bez hlavy v meravej póze, so zvýraznenými pohlavnými znakmi. Technika rezby bola mikroskopicky detailnejšie sledovaná, pričom sa zistilo, že praveký umelec sa musel pri jej zhotovovaní vyrovnať so závažnou materiálovou chybou.
Na výrobu sošky boli použité kamenné nástroje predovšetkým na báze rydiel, a pri konečnej povrchovej úprave bližšie neurčený druh brúsneho kameňa, pravdepodobne pieskovca. Stopy po jeho pôsobení sa zachovali najmä na oblých častiach tela v podobe množstva rovnobežných sivých rýh.
Často sa opakuje otázka aká je vlastne jej finančná hodnota.
Odpoveď znie:
jej historickú hodnotu nie je možné vyčísliť žiadnou finančnou sumou. Spomedzi paleolitických venuší, ktorých sa dodnes našlo len niekoľko desiatok má nepochybne najpohnutejšiu históriu objavu a znovunájdenia. Stala sa doslova symbolom pravekých dejín krajiny medzi Tatrami a Dunajom. Je hmatateľným odkazom neznámeho lovca z hlbín praveku nasledujúcim generáciam a pýchou národa, ktorý dnes žije na území, kde bola vytvorená.