Dátum vzniku
9. storočie

Popis
Archeologický výskum odkryl na temene Kostolca asi polhektárový lichobežníkový priestor, ktorý chránil príkry skalný zráz, na miestach, ktoré sa javili ako slabina opevnenia vyrástol vysoký val a priekopa, vybudované ešte v praveku - v dobe bronzovej. Mohutná palisáda bola postavená z mohutných 20 - 25 cm hrubých otesaných dubových brvien, zarazených do zeme a zaliatych vápennou maltou, vysokých asi 2,5 m. Do palisády viedla mohutná brána, takisto z dubových kmeňov. Za ňou stál kamenný kostolík - vlastne rotunda s apsidou - ktorej patrocínium nepoznáme, naokolo s neveľkým cintorínom. Od pevnosti ju oddeľovala 2. vnútorná palisáda, priestor za ňou rozdeľovala 3. palisáda na dvoje.
Pri dome bola vyššia vežová stavba, možno útočisko vo chvíľach najväčšieho ohrozenia. Obe stavby vykurovali kamenné krby s bočným odvodom dymu - na tie doby nepochybne luxus. Za druhou palisádou bola tretia, ktorá oddeľovala páana na Kostolci od jeho vojakov - bojovej družiny.
V opevnení nikdy nežilo viac ako 60 - 70 ľudí, nešlo teda o veľké hradisko ako tomu bolo v neďalekom Pobedime, ale o opevnený veľmožský dvorec, predchodcu hradu, sídlo veľmoža a jeho družiny. Nenašli sa žiadne stopy po práci remeselníkov - typické pre veľkomoravské hradiská. Je to svedectvo o zmene spoločnosti, je to zmena, ktorá prišla z vyspelejšieho západu - z Franskej ríše.
V súvislosti s funkciou dvorca záležitá pozornosť sa venovala aj prieskumu slovanského osídlenia v okolí, t. j. štúdiu hospodárskeho zázemia sídla. Súčasťou tohot zázemia sa stali poľnohospodárske a remeselnícke osady na náprotivnom vážskom pravobreží, ktoré sa vyvinuli už okolo predveľkomoravského mocenského centra v Pobedime a pôsobili i po zániku tamojšieho hradiska. Dedinské osídlenie z 9. soročia sa však zistilo i v katastroch Hubiny a Ducového v bezprostrednej blízkosti Kostolca. Doložená je železiarska výroba a predovšetkým pálenie vápna, súvisiace nepochybne s budovateľskou činnosťou v areáli dvorca.
Osudy dvorca neostali tesne spojené s dramatickým vývojom v našich dejinách zač. 10. storočia - rozpadom Veľkomoravskej ríše. Zánik dvorca nastal až v rokoch 950 - 960 (datovanie na základe rádiokarbónovej metódy) po Kristovi, ktorý si dlho udržal svoje postavenie a takmer 100 rokov chránil dôležitý brod cez rieku Váh a zohrával dôležitú administratívno - správnu úlohu na strednom Považí. Jeho existencia bola dôkazom, že po zániku rodu Mojmírovcov a ich kniežacej družiny, moc prešla postupne na regionálnu aristokraciu, ktorá si udržiavala správu nad územiami mimo dosahu nomádskych kmeňov v prvej polovici 10. storočia.
Organizačne patrí rotunda v Ducovom pod r. k. cirkev farnosť Moravany nad Váhom.