Narodený
04. 09. 1901, Piešťany
Dátum a miesto úmrtia
31. 12. 1944, Hiadeľské Sedlo
Pôsobnosť
Piešťany, Sovietsky Zväz, Nemecko
Typ autority
Slovenský architekt, účastník SNP, autor hotelového komplexu Excelsior – Eden a ďalších budov.
Citácia
Ľubomír Mrňa: Architekt Pavel Weisz – piešťanský rodák. Piešťanský architekt Pavel Weisz. (Revue Piešťany jeseň 2008. Vydavateľ Mesto Piešťany. Autor článku: Kornel Duffek, str. 34 - 36.)
Životopis
Otec bol lekár a vedecký pracovník (MUDr. Eduard Weisz). Počas vojny študoval na gymnáziu. V roku 1924 absolvoval štúdium architektúry v Berlíne. Dva roky pracoval v Piešťanoch, od r. 1926 do 1931 v Berlíne. Potom odcestoval do Sovietskeho zväzu, kde pôsobil v rôznych mestách. Domov sa vrátil po otcovej smrti, naspäť za manželkou a deťmi do ZSSR ho už však nepustili. Nasledovali roky stupňovanej perzekúcie, znemožnenie privátnej praxe, osočovanie, udania, pobyt v seredskom tábore, účasť v SNP. Padol počas partizánskych bojov. Dátum jeho úmrtia bol „súdne ustálený“ na 31. 12. 1944 s miestom úmrtia Hiadeľské Sedlo (Nízke Tatry).
V Piešťanoch patrí k jeho architektonickému odkazu okrem známeho komplexu Excelsior - Eden aj bývalé Špeciálne sanatórium MUDr. Schmidta a MUDr. Weisza na Winterovej ul. č. 68, ktoré je už niekoľko desaťročí začlenené do piešťanskej nemocnice, obydlie jeho rodičov, Vila Alba, na Nálepkovej ul. č. 3, vila MUDr. T. Švorca na Beethovenovej ul. č. 3 a v susednej Banke vila MUDr. V. Horvátha na Topoľčianskej ceste č. 6. V Pamätníku piešťanských obetí holokaustu medzi menami viac ako tisíc zahubených nechýba ani meno tohto architekta.
V r. 2008 Ľubomír Mrňa vydal knižku „Architekt Pavel Weisz, piešťanský rodák“. Kniha zachytáva osud piešťanského rodáka, svetaskúseného, talentovaného, úspešného mladého architekta, maliara a sochára, ktorý zomrel násilnou smrťou v koncentračnom tábore v r. 1944. Autor ju napísal veľmi pútavým spôsobom.
Odkazy