Kajlich Anton (1872 - 1955)
Narodený
15. 03. 1872, Komárno
Dátum a miesto úmrtia
06. 03. 1955, Žilina
Pôsobnosť
Piešťany
Typ autority
Notár obce Piešťany.
Životopis
Strednú školu navštevoval v Nových Zámkoch, Nitre a Leviciach. Pracovné povinnosti ho neskôr zaviali do rôznych kútov Slovenska. Notársky úrad vykonával v Turej Lúke (okres Senica) a Seliciach (okres Šaľa). V roku 1916 prišiel do Piešťan, kde vystriedal vo funkcii vedúceho notára Jána Lelleya. Odborné znalosti Antona Kajlicha vysoko vyzdvihoval už v čase Rakúsko-Uhorska nitriansky župan Viliam (Vilmos) Thuróczy a vládny komisár Szmrecsányi. Voľbu nového notára v obci si pochvaľoval i nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Antona Kajlicha považoval za veľmi schopného, pracovitého a nadmieru usilovného úradníka, inak vynikajúceho hospodára. Poprevratový populárny starosta Piešťan Gašpar Štefanka sa nikdy a nikde nezaobišiel bez svojho notára. Práve on ho určil za tvorcu novej obecnej peňažnej koncepcie. V októbri 1919 sa dostali Štefanka i Kajlich do deputácie vyslanej obecným zastupiteľstvom do Prahy k prezidentovi T. G. Masarykovi. Po 24- hodinovom cestovaní vlakom predstavili Piešťanci hlave štátu „Memorandum naliehavých prác a sanáciu Piešťan“. Delegácia splnila svoj cieľ a už o mesiac prišli poprední českí inžinieri do Piešťan preštudovať na tvári miesta stav obce. Vďaka pružnosti A. Kajlicha, G. Štefanku a Ľ. Wintera sa začalo s asfaltovaním ciest, výstavbou kanalizácie, novej školy, obecného domu a ďalších stavieb. Do uvoľnených priestorov starej radnice sa nasťahoval okresný súd. Anton Kajlich sa rozhodol v 20. rokoch 20. storočia postaviť pre svoju rodinu obytný dom tesne za vilou MUDr. Eduarda Cmunta (dnes penzión Berlin), blízko nábrežia Váhu. Časť domu mala pritom slúžiť na prenájom pre ubytovanie kúpeľných hostí. Projekty trojpodlažnej tehlovej budovy vypracovali roku 1927 architekti Franz Wimmer a Andrej Szőnyi, samotnú výstavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter o rok neskôr. Vila stojaca v dnešných Sadoch A. Kmeťa č. 43, v blízkosti kúpeľnej kaplnky, dostala pomenovanie ANNA, podľa krstného mena manželky Antona Kajlicha, rodenej Miffekovej (1882 – 1931). Spolu s manželom Antonom mali dve deti, syna a dcéru. Syn Aurel (28. 11. 1901 Turá Lúka – 9. 10. 1973 Piešťany) sa zaradil medzi popredných slovenských maliarov, grafikov a ilustrátorov. Anton Kajlich žil okrem Piešťan istý čas v Rajeckých Tepliciach a Žiline. Už ako dôchodca kandidoval v Piešťanoch za Stranu pre rozkvet obce Piešťany a vo voľbách do Obecného zastupiteľstva v roku 1938 získal mandát spolu s Ľudovítom Winterom a Filipom Hanicom. Je pozoruhodné, že ešte za života sa mu dostalo uznania zo zahraničia. Maďarskými historikmi bol totiž zaradený medzi významné slovenské osobnosti medzivojnového obdobia. Dnes už len mramorová tabuľka na priečelí jeho obytného domu pripomína veľkú postavu pôvodne malej a nevýraznej obce. Jej autorom je piešťanský kameňosochár Július Manas. Telesné pozostatky Antona Kajlicha, manželky Anny, syna a nevesty Jolany (1914- 1993) sú uložené v katolíckej časti cintorína sektoru E na Bratislavskej ceste. Pravnučka Antona Kajlicha Bianca patrila medzi úspešné účastníčky krásy Miss USA. Dnes je vyhľadávanou herečkou, známou z celého radu amerických filmov a televíznych seriálov.
Fotogaléria
