Vlk Václav (1886 - 1955)

Narodený
28. 09. 1886, Solnice

Dátum a miesto úmrtia
22. 08. 1955, Praha

Typ autority
správca piešťanských kúpeľov v rokoch 1921 - 1939, stál pri zrode Piešťanskej muzeálnej spoločnosti, člen Obecného zastupiteľstva

Citácia

Životopis
Po roku 1919 začali prichádzať na Slovensko českí odborníci, ktorí mali napomáhať rozvoju mladej krajiny. Aj v Piešťanoch obsadzovali dôležité miesta a usilovali sa vychovávať domáce kvalifikované kádre. Dňa 20. októbra 1921 predstavil správca Pro Patrie Ján Jaroslav Antoš (1891 Hronov, Česko -1970 Piešťany) svojho švagra Václava Vlka nájomcom kúpeľov – bratom Winterovcom. Práve v tom čase hľadali Winterovci nové posily pre svoj podnik. Odborné i jazykové schopnosti Václava Vlka im prišli vhod. Vlk sa stal správcom kúpeľov a v Piešťanoch pôsobil až do svojho núteného odchodu do Čiech v roku 1939. Jeho tri deti vyrastali na Kúpeľnom ostrove, kde prežili krásne detstvo.
Václav Vlk, pôvodným menom Wenzel Wolf, sa narodil 28. 9. 1886 v mestečku Solnice. Po štúdiách pracoval v českých a moravských textilných fabrikách. Václav si v kúpeľoch ľudsky veľmi porozumel s Imrichom Winterom, s ktorým ho spájala láska k umeniu, prírode a športu. Kanceláriu mal v budove Napoleonských kúpeľov, kde vybavoval tiež reklamácie a pripomienky zo strany kúpeľných hostí. Bol zvolený za člena Obecného zastupiteľstva, v roku 1928 stál pri založení Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (PMS), v ktorej pôsobil ako tajomník, spoluzakladal Stranu pre rozvoj kúpeľov a v roku 1931 za ňu získal poslanecký mandát (spolu s Ľ.Winterom, MUDr. P. Winterom, F. Hanicom). Napomohol sprístupniť prvé múzeum a vydávať jeho bulletiny. Rovnako sa stal členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti so sídlom v Martine a v roku 1936 členom Limes Romanus pri Učenej spoločnosti Šafárikovej v Bratislave. Mal veľké skúsenosti a poznatky, precestoval Európu i Afriku. Prizýval do Piešťan nemeckých, rakúskych, českých i slovenských archeológov, zúčastnil sa početných vykopávok a prieskumov. Po skončení pracovnej doby mnohé nálezy vlastnoručne lepil a reštauroval, ako napr. zásobnicové nádoby z Veselého či rímske sklenené stamniá zo Stráží pri Krakovanoch. Udržiaval početné kontakty s odborníkmi, o čom svedčia dary kníh a separátov s venovaniami, uložené v knižnici múzea. Sám publikoval príspevky s rôznou tematikou: o obci Čachtice (1932), o mlynárskom trestnom práve v stredoveku (1938), o archeologických nálezoch z Veselého (1940), spolu s L. Zotzom o staršej dobe kamennej na dolnom Považí (1939). Vlk sa podieľal na zakladaní termálnych jazierok, na pestovaní Viktórie Régie, vysádzaní stromovej (Dominovej) aleje Kúpeľného ostrova s čelným pohľadom na hrad Tematín. Mal osobnú zásluhu na postavení kúpaliska Eva, na založení menšej zoologickej záhrady, na úpravách golfového ihriska, osádzaní informačných tabúľ a postavení dnes už asanovaného kiosku na Lide. V roku 1939 odišiel do západočeského kúpeľného mesta Mariánske Lázně, kde pracoval v riadiacej funkcii až do odchodu do dôchodku. Posledné roky prežil v Prahe. Václav Vlk bol pôvodom sliezsky Nemec. Podľa pamätníkov mal neobyčajne prísnu povahu, bol puntičkár so zmyslom pre detail. Podobne ako jeho o šesť rokov starší spolupracovník Ede Tolnai nemal pre uvedené vlastnosti veľa skutočných priateľov. Dňa 22. augusta 1955 v Prahe odišiel po dlhšej chorobe do večnosti. Piešťany však až dodnes nesú stopy jeho originálnych nápadov a cieľavedomej práce.