Barica Alexander (1911 - 2003)
Narodený
04. 06. 1911, Vrútky
Dátum a miesto úmrtia
01. 08. 2003, Martin
Pôsobnosť
Martin, Vrbové, Piešťany
Životopis
Narodil sa vo Vrútkach, po maturite na gymnáziu v Martine (1931) študoval teológiu v Bratislave a v nemeckom Erlangene. Za kňaza bol vysvätený v Košiciach 30.6.1935. Počas druhej svetovej vojny pôsobil vo Vrbovom. Ako evanjelického kňaza ho perzekvovala fašistická a neskôr i komunistická totalita. Ľudácky režim farára podozrieval z prechovávania obrazov bývalého režimu ČSR, pokutovali ho za šírenie protifašistických názorov. Vtedy mu pomohol farár Jozef Bučko, ktorý mu ponúkol svoje miesto vo Vrbovom, pretože odchádzal do Martina. Vo Vrbovom farár Barica pracoval s mládežou, vyučoval na gymnáziu v Piešťanoch a podieľal sa na rekonštrukcii kostola v Piešťanoch. Tu napísal i knihu pre snúbencov Svadobný dar. Vo Vrbovom na fare ukrýval mnohých prenasledovaných. Keď neskôr sovietske vojská bombardovali školu a faru vo Vrbovom zachránil sa tak, že s ukryl v kanáli pri ceste. Podarilo a mu vyslobodiť niekoľko zajatých partizánov, zaručil sa za nich aj za pokoj na kopaniciach, hoci tým riskoval bezpečnosť svojej rodiny. Ani po skončení vojny a nástupe komunistov sa perzekúcie neskončili. Celá proces ním sa začal 8. decembra 1959 prehliadkou jeho bytu, po ktorej ho nitrianskej komando zaistilo a odviezlo do vyšetrovacej väzby. Ťažké podmienky vo väzbe opisuje v knihe Horliť a trpieť za pravdu Kristovu: nedostatok jedla, tenké oblečenie, tmu a vlhkosť väzenskej cely. Alexandra Baricu obvinili z podvracania republiky a to tak, že jeho prejavy ku kázňach boli orientované proti vtedajšiemu štátnemu zriadeniu na území ČSSR. Prejavy mali byť podľa obvinenia vypracované na tajných tzv. seniorátnych schôdzach, na ktorých sa malo zúčastňovať ďalších 6 evanjelických kňazov. Vraj prerokovávali aj výchovu mládeže a rozhodli sa uskutočniť biblické hodiny, ktorými odpútavali mládež od činností ČSSR. Obžaloba tvrdila, že schôdzky sa diali bez vedomia štátnej moci a že farár Barica mal štvavé prednášk proti socialistickému režimu. Alexander Barica bol nepodmienečne odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody a zákaz 5 rokov vykonávať kňazskú činnosť. Po prepustení z väzenia pracoval v topoľčianskej továrni na výrobu nábytku. Po piatich rokoch požiadal o umiestnenie do duchovnej služby. 8.júna 1965 ho menovali za farára v Hornej Lehote, kde pôsobil 16 mesiacov a potom ako kazateľ 20 rokov v Lišove, kde je aj pochovaný. V roku 2021 mu bola na pietnom mieste bývalého Teplického cintorína spolu s Jozefom Bučkom a Štefanom Dlháňom inštalovaná pamätná tabuľa.