Bučko Jozef (1907 - 1945)

Narodený
03. 03. 1907, Slatina nad Bebravou

Dátum a miesto úmrtia
06. 05. 1945, Ebensee (Rakúsko)

Pôsobnosť
Martin, Vrbové, Piešťany

Životopis
Medzi martýrov slovenského boja proti nacizmu patrí i vrbovský a martinský evanjelický farár Jozef Bučko. Vynikajúci, nekompromisný kazateľ a kritik pomerov v slovenskom štáte. Pravý protestant, posol reformácie, zvestovateľ čistého evanjelia. Vo Vrbovom pôsobil v rokoch 1935 – 1940 a v Martine účinkoval najskôr ako kaplán, neskôr ako farár pomerne krátko – v rokoch 1940 – 1944.
Ostro šľahal a bil do povrchnosti a falošnosti ideológie vojnového Slovenského štátu. Ako jeho kritik bol väznený v Prešove i v Ilave. Zatkli ho aj počas Slovenského národného povstania. Aj keď sa mohol legitimovať falošným dokumentom, zatýkajúcemu komandu priamo a odvážne odhalil svoju občiansku identitu: Som Jozef Bučko, martinský evanjelický farár. Vianoce i koniec roka 1944 prežil v bratislavskom väzení, odkiaľ ho roku 1945 previezli do koncentračných táborov v Melku, Mathausene, Amstettene a napokon v Ebensee, kde na sklonku 2. svetovej vojny, krátko pred oslobodením tábora, 6. Mája 1945 dokonal. Tábor bol oslobodený o deň neskôr. Aj dnes znie jeho posolstvo hlboko preniknuté kresťanskou mravnosťou!
V roku 1940, keď vo Vrbovom uvádzal novú učiteľku Ľudmilu Cambelovú – Havlíkovú, povedal veľmi aktuálne slová platné aj dnes: „Čo je platné vzdelanie bez šľachetnosti, čo veľká múdrosť bez mravnosti, načo sú nám vodcovia bez spravodlivosti a vládcovia bez ľudskosti.“
A čoraz naliehavejšou je ozvena Bučkovej state z Národných novín, ktorú nazval: Verím vo víťazstvo viery v Boha! „Krivda vie najtrpkejšie rozdierať ducha a preto všade znie hlas po spravodlivosti. Utrpenie je boľavé, ale tým boľavejšie, čím vyrastá z väčšej nespravodlivosti. A kamkoľvek zrak i sluch upriete, všade počuť toto slovo. Zem sa kropí slzami, zvlažuje krvou, menia sa režimy, povstávajú vojny a všade pre dosiahnutie spravodlivosti. A vždy ktosi krivdí a iný trpí. Kde je človek tam je krivda a kde krivda tam je bolesť. A čo je spravodlivé? Každý tvrdí, že jeho vec je spravodlivá. Lebo človek je sobec. Verím vo víťazstvo viery v Boha, keby i všetky kostoly ľahli popolom a nevera zachvátila celé ľudstvo dneška. Verím, že spravodlivosť nemôže padnúť, krivda nemôže zvíťaziť, keby prvú i všetci opustili a druhú velebili. Verím, že nenávisť nepodlomí lásku, dobro nepodľahne zlu, lebo človek Boha nepremôže.“

Československá televízia, štúdio Banská Bystrica v dokumentárnom 23 dielnom cykle - História jedného dokumentu –natočila v roku 1991 dokumentárny film (réžia Dušan Medzihradský) s názvom „ZEM SPRAVODLIVOSTI“. Vo filme ide o dokumenty duchovnej správy povstaleckej armády aj prejavy civilných kňazov, ktoré poskytujú trošku iný pohľad na SNP. V roku 2021 bola Jozefovi Bučkovi, Alexandrovi Baricovi a Štefanovi Dháňovi v parčíku na bývalom Teplickom cintoríne v Piešťanoch inštalovaná pamätná tabuľa.