Hollý Ján (1785 - 1849)

Narodený
24. 03. 1785, Borský Mikuláš

Dátum a miesto úmrtia
14. 04. 1849, Dobrá Voda

Pôsobnosť
Madunice, Hlohovec, Pobedim, Dobrá Voda

Typ autority
Významný slovenský básnik, kňaz, prekladateľ.

Citácia

Životopis
Narodil sa 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši. Študoval na gymnáziách v Skalici, Bratislave a Trnave. Teológiu absolvoval taktiež v Trnave, kde bol v roku 1808 vysvätený za kňaza. Kaplánom bol v Pobedime a v Hlohovci. Od roku 1814 bol farárom v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov. Tu vytvoril väčšinu svojich diel. V roku 1843, po veľkom požiari v Maduniciach, odišiel na odpočinok. Hollý zomrel 14. apríla 1849 na Dobrej Vode, kde je i pochovaný.
Už počas štúdia J. Hollý písal príležitostné básne venované profesorom i spolužiakom a prekladal z antickej poézie. Súbor prekladov z rímskej a gréckej poézie vyšiel v Trnave r. 1824 pod názvom Rozličné básňe, rovnako preklad Vergiliovej Eneidy (1828). V eposoch Svatopluk (1833) a Cirillo - Metodiana (1835) ospieval slávnu minulosť Slovákov z obdobia Veľkej Moravy. V roku 1839 vydal epos Sláv, kde spracoval mytologickú tému. V Selánkach (1835, 1836, 1840) nachádzame básne, bukoliky oslavujúce krásnu slovenskú prírodu a jednoduchého človeka. Kniha Žalospevy (1836, 1840) je radom slovenských elégii. Od roku 1839 pripravoval vydanie štvorzväzkového Diela (1841 - 1842). Bolo to vôbec prvé súborné dielo v dejinách novodobej slovenskej literatúry. Hollého sakrálne básnické texty vyšli samostatne ako Katolickí Spevník (1846). Aj po vyše 250 rokoch nájdeme v trnavskom kraji dobre udržiavané pamätníky a pamiatky na túto vynikajúcu osobnosť: pamätník J. Hollého v Borskom Mikuláši, kde autorom je J. Koniarek, pamätnú tabulu J. Hollého na budove Gymnázia J. Hollého v Trnave, náhrobník J. Hollého na Dobrej Vode - autorom busty je L. Dunajský, ďalší pamätník – sochu - má v Maduniciach, kde má i pamätnú izbu.
Ján Hollý navštevoval často piešťanské kúpele. Z historického a faktografického hľadiska má veľký význam jeho opis kúpeľov v liste Martinovi Hamuljakovi (organizátor národného kultúrneho života, jazykovedec): „Jakú vlastnosť majú píšcanské teplice? Sám dozaista ňevím povedať; a uš je dobrích 11 rokov, čo sem sa tam ňekúpal, nebo mi, čo sme blízo ňích, veľmi mnoho na kúpel ňedržíme, aňi nám ňeňí táto vec tak vzacná. Sirkové a zeľezné částki v sebe obsahujú. Sú tam kúpadla osobitné pre chlapov a osobitné pre ženské spolu. Sú téš budki radom s kaďami pre jedného. Za každí ráz plaťí sa aľe 30 kr. anebo najméň uš 20 v. v., ňekdi skoro aňi toľko ňeprínašajú, kolko sa na ňe utroví. Choďá tam aj Poláci, aj Rusi. Najvác osožá tím, kterí majú žili a údi pokrčené. Sám sem viďel jedného, kterého napred ľen na káre vozili a o dva tídňe uš na barlách sám do ňích choďíval. Zdá sa, že najvác pomáhaju Pohuboví (ináč volá sa on Juro Mitošinka, Pohuba ho nazvali preto, že napred všecko hubil, to jest zle zrostené a krivé kosťi na rukách, na nohách napred lámal a potom skládal a hojil a každého ščastľivo na rovno viléčil). Tento Pohuba je len sedlák a včil kostelňík; aľe asnad všeckích lekárov v napravenú zlámaních kostí a údov previšuje. Trenčanské Teplice nemajú búd a kaďí, aľe len jedno místo, v kterem sa v hromaďe všecci kupajú, ale sa tam aj od kupela ňišt neplatí, je darmo“.

Odkazy