Fándli Juraj (1948 - 2018)

Narodený
05. 08. 1948, Šintava

Dátum a miesto úmrtia
02. 08. 2018

Pôsobnosť
Piešťany, Zlín, Praha

Typ autority
Iní

Životopis
Juraj Fándli svoju mladosť prežil so svojimi súrodencami (brat a sestra) v Piešťanoch. Vyštudoval strednú školu elektrotechnickú a potom FAMU – odbor kamera a triková technika. Po dokončení štúdia začal pracovať v Zlíne ako asistent kamery. Ako druhý kameraman sa podieľal na tvorbe legendárnych filmov pre deti ako napr. Indiáni z Větrova, Nekonečná - nepovystupovať, Chlapi predsa neplačú. Po dvoch rokoch sa dočkal svojho debutu a ako hlavný kameraman v roku 1980 natočil film Sonáta pre zrzku. V Zlíne fungoval až do 90. rokov, kedy sa štúdio rozpadlo. Za dvadsať rokov tu stačil natočiť desiatky krásnych filmov a jeho tvorba bola spojená prevažne s režisérmi Vítom Olmerom a Vladimírom Drhom. Natočil tu napr. filmy Stav stroskotania, Do zubov a do srdiečka, Parta za milión atď. Posledný film, ktorý tu natočil, bolo Requiem pro panenku (1991) s režisérom Filipom Renčom.
Potom sa presunul do Prahy, kde natočil množstvo ďalších známych filmov ako napr. Nahota na predaj a komédiu Ešte väčší blbec, než sme dúfali s Vítom Olmerom. Alebo napríklad rozprávku Z pekla štěstí so Zdeňkom Troškom.
Okrem natáčania tradičných celovečerných filmov sa venoval tiež dokumentárnej tvorbe. Na dokumentoch spolupracoval prevažne s režisérom a producentom Ferom Feničom, s ktorým sa poznali ešte ze študentských čias. (pozn. bývali spoločne na internáte ešte s legendárnym režisérom Emirom Kusturicom).
S Ferom Feničom spolupracoval od počiatku kariéry a v roku 1982 sa podieľal na vzniku hraného televízneho debutu Brehy nehy, ktorý odborníci označujú na dobu vzniku ako prevratný. Ďalej potom spolu natočili viac ako 20 dokumentárnych filmov z cyklu GEN (Geniálna Elita Národa) pre spoločnosť Febio. V rámci dokumentárnej tvorby sa podieľal tiež na známom seriáli Desať storočí architektúry alebo cyklu Ako sa žije.
V závere kariéry sa vrátil späť do Zlína a učil na Vysokej odbornej škole filmovej. Bol tiež jedným zo zakladateľov Univerzity Tomáša Baťu, kde neskôr učil viac ako 15 rokov. Záver svojho života venoval mladým a začínajúcim kameramanom a so svojimi študentmi vytvoril mnoho zaujímavých a ocenených filmových projektov.
Po celú dobu jeho kariéry bola pre neho hlavnou doménou maximálna profesionalita a zmysel pre humor. Veselou zaujímavosťou tiež je, že v množstve jeho snímkov ho môžeme zazrieť i pred kamerou. Napríklad v rozprávke Z pekla štěstí sa krátko mihne ako strážca-halapartník.

zdroj: https://www.csfd.sk/tvorca/80702-juraj-fandli/biografia/
foto: Zdeněk Němec, ČTK