Mgr. Khidayer Emíre, PhD. (1971)
Narodený
Piešťany
Pôsobnosť
Egypt, Kuvajt, Irak
Typ autority
Slovenská diplomatka - prvá žena v slovenskej diplomacii, ktorá mala na starosti Blízky východ, podnikateľka a spisovateľka.
Životopis
Emíre Khidayer sa narodila v Piešťanoch, vyrastala v Žlkovciach (okres Hlohovec) a v Trnave. Je absolventkou štúdia arabistiky a islámistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Z arabských štúdií má aj doktorát. Štúdium arabistiky pokračovalo štipendiom na univerzite Ajn Šams v Káhire. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Iraku a Kuvajte. V Dubaji viedla firmu v oblasti informačných technológií. V Chartúme pracovala ako politická poradkyňa pre hlavného predstaviteľa OSN pre Sudán a momentálne robí v misii OSN v Iraku. V súčasnosti sa venuje etnografii, kulturológii a politike krajín Blízkeho východu. Prostredníctvom aktivít občianskeho združenia Pro Oriente, ako aj rozhlasovými reportážami približuje arabský svet slovenskému publiku. Je advokátkou medzikultúrneho dialógu. Prevádzkuje aj vydavateľstvo ROTRAN.
Je autorkou kníh: Arabský svet – Iná planéta? (2009, kniha bola ocenená Literárnym fondom a Knižnou revue), Príbehy zo Sumhuramu (2010), Život po arabsky (2010), Dubajské tajomstvá (2013), Arábia chutí (2016 - v spoluautorstve s fotografom Alanom Hyžom). Jej knihy boli preložené do češtiny, poľštiny a angličtiny.
Okrem toho je autorkou aj rozhlasových seriálov: Cesta po arabskom svete, v 13 dieloch (v spoluautorstve s Edgarom Jarúnkom); Po arabsky, v 5 častiach: Jemen, Omán, Sudán, Maroko a Sviatky nás zbližujú; Príbehy zo Sumhuramu, adaptácia piatich príbehov z rovnomennej knihy pre RTVS.
V roku 2011 prednášala predmet “Arabské spoločnosti a kultúra” na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA). V spolupráci s cestovnou kanceláriou Kartago Tours v roku 2012 založila rubriku ORIENT s Emíre. V rokoch 2010 a 2011 prispievala na orientalistický blog v novinách SME a od 2004 do 2006 bola správkyňou OZ Pro Oriente. Do slovenčiny preložila poviedky egyptských autorov Salámu Músá a Nawál as-Saadáwí.
Fotogaléria
