Erdödy Juraj (1645 - 1714)

Pôsobnosť
Slovensko

Typ autority
Krajinský hodnostár, veľkostatkár.

Citácia

Životopis
Juraj Erdödy sa narodil v roku 1645. Jeho otcom bol Gabriel E., hlavný kráľovský dvorník, taverník (vysoký uhorský krajinský hodnostár), matka Judita, rod. Amadeová. Mal dvoch bratov a dve sestry.
Bol dvakrát ženatý, prvá manželka Alžbeta, rod. Rákociová, vdova po Adamovi E., druhá Terézia, rod. Jakušičová. Deti nemal.
Zastával viacero funkcií: správca oravského komposesorátu (1675-1713) , oravský župan (1676-1713), tekovský župan (1686-1713), šarišský župan (1688-1694) a varaždínsky župan, r. 1671 kpt. Topoľčianok, taverník, krajinský sudca. Prívrženec Imricha Tokoliho, od r. 1684 Leopolda I.
Okrem rozsiahlych majetkov v Chorvátsku vlastnil na Slovensku panstvo Smolenice, Dobrá Voda, diely v oravskom komposesoráte a v panstvách Čachtice a Beckov, počas manželstva s Alžbetou Rákociovou prechodne i panstvá Makovica, Šariš, Hrušov s kaštieľom v Topoľčiankach. Všetky jeho majetky zdedil synovec - Juraj Leopold.
Roku 1720 Piešťany spolu s hlohovským panstvom dostal do daru jeho už spomenutý synovec Juraj Leopold Erdödy. Práve jeho šľachtický rod, ktorému mesto patrilo až do roku 1848 a samotné kúpele do roku 1940, začal s prvými významnými prestavbami. Napoleonské kúpele, ktoré dodnes navštevujú klienti zo Slovenska i zo zahraničia, dal začiatkom 19. storočia vybudovať gróf Jozef Lepold Erdödy.
30. jún 1696 - v snahe o hospodárske povznesenie mesta vydal Juraj Erdako riaditeľ Oravského komposesorátu privilégium na vyberanie mýta v dolnokubínskom brode. Týmto ho chcel hospodársky povzniesť po tom, čo Oravu spustošilo nielen Pikovo povstanie, ale aj poľsko-litovské vojská. V roku 1696 teda udelil mestu právo na vyberanie mýta na dolnokubínskom brode, keďže tu v tom období ešte nebol postavený most. V roku 1714 kúpil Juraj Erdödy Čadcu od žilinských jezuitov za 6.880 zlatých. Pochovaný je pri Naháči, na Katarinke.

(Fotografie sú z publikácie: Rodové postupnosti a ich geografický vývoj. Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, Martin, 2004)

Odkazy