Literárne osobnosti Piešťan

Narodil sa 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši, v mnohodetnej rodine Gustáva Alexyho, sedlára a výrobcu kočov. Detstvo prežil v ťažkých sociálnych podmienkach. V rokoch 1906-1912 študoval na gymnáziu v Lučenci. Od detstva túžil stať sa maliarom, no zhoršujúce sa poškodenie očí mu po maturite zabránilo v umeleckých štúdiách. Dlho nemohol nájsť uplatnenie, ktoré by ho napĺňalo: chvíľu študoval na poľnohospodárskej akadémii v Mosonmagyaróvári, chvíľu pracoval ako kominársky učeň v Liptovskom Mikuláši, chvíľu ako lekárnik v Prievidzi,... V čase I. svetovej vojny pôsobil ako ošetrovateľ rakúsko-uhorskej armády na ruskom i talianskom fronte. V rokoch 1919-1925 študoval maliarstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe, postupne v ateliéroch profesorov Loukotu, Bukovaca, Pirnera i Švabinského. Spolu s Gejzom Vámošom vydával v Prahe literárno-umelecký časopis Svojeť. V rokoch 1920 a 1936 podnikol študijné cesty do Paríža. Niekoľko rokov pracoval ako stredoškolský profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave. Po odchode z Bratislavy v roku 1929 sa venoval výhradne vlastnej tvorbe. V rokoch 1930-1932 žil v Martine, v rokoch 1932-1937 v Piešťanoch. V roku 1937 sa natrvalo presťahoval do Bratislavy. Zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.

Narodil sa 12. júla 1876 v gemerskej dedinke Lukovištia. Študoval na niekoľkých gymnáziách: na maďarskom v Rimavskej Sobote, na nemeckom v Sibiu a na rumunskom v Brašove, kde aj v roku 1896 zmaturoval. V rokoch 1900-1905 bol študentom Českého vysokého učení technického v Prahe. Ako chemický inžinier pôsobil potom v Čechách: najprv v cukrovare v Kloboukoch, neskôr v chemickej továrni v Slanom. Po vypuknutí I. svetovej vojny narukoval do vojenskej služby. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 začal pracovať na Slovensku ako štátny úradník, stal sa poslancom Národného zhromaždenia, neskôr senátorom. V súvislosti s politickou situáciou sa rozhodol v roku 1938 odísť do dôchodku. Dlhé roky prežil v Bratislave, no v roku 1943 sa rozhodol presťahovať do Piešťan. Zomrel 3. marca 1958 v Bratislave, pochovaný je v rodných Lukovištiach.

Narodil sa 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši v známom, národne orientovanom rode Stodolovcov. Stredoškolské štúdiá absolvoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku, kde v roku 1906 aj zmaturoval. Následne študoval na Lekárskej fakulte v Budapešti, štvrtý ročník štúdií absolvoval v Berlíne. V Budapešti sa aktívne zúčastňoval činnosti Slovenského spolku. Ešte počas štúdií absolvoval ročnú vojenskú službu vo Viedni a Salzburgu. Titul MUDr. získal v roku 1913. V roku 1914 si otvoril lekársku prax v Liptovskom Mikuláši. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár na ruskom fronte. Po vojne sa vrátil do rodného mesta, kde až do roku 1934 pôsobil ako župný a neskôr hlavný župný lekár. V rokoch 1934 - 1938 pracoval ako zdravotný inšpektor Krajinského úradu v Bratislave, v rokoch 1938 - 1939 bol ministerským radcom na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, v rokoch 1939-1948 pôsobil ako riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave. V roku 1946 sa habilitoval na docenta sociálnej patológie. V roku 1951 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejnými prostriedkami, bol nespravodlivo odsúdený a väznený, na základe amnestie po dvoch rokoch prepustený. Po občianskej rehabilitácii pracoval v roku 1954 len krátky čas ako lekár zdravotníckej výchovy a osvety Okresného ústavu národného zdravia v Piešťanoch. Ešte v tom istom roku nastúpil do dôchodku a venoval sa literárnej tvorbe. V Piešťanoch žil od roku 1954 až do svojej smrti 26. marca 1977. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

Ivan Stodola, prežil časť svojho života v Piešťanoch a patril k vášnivým čitateľom i k pravidelným návštevníkom našej knižnice. Jeho dom je dnes označený pamätnou tabuľou s bustou a jeho meno nesie aj jedna z piešťanských ulíc.

Ivan Stodola sa zúčastnil bojov 1. svetovej vojny. Slovenská národná knižnica realizuje digitalizáciu fotografií, filmov a písomnosti Slovákov z tohto obdobia a zapája ich tak do paneurópskej digitálnej knižnice www.europeana1914-18.eu. Súčasťou digitálnej zbierky sú aj fotografie zachytávajúce Ivana Stodolu v ťažkých časoch vojny.

Bol protestanským kňazom. Otec Ján pochádzal z Trutnova, bol dvakrát ženatý a mal jednu dcéru. Študoval teológiu na univerzite v Prahe. V roku 1609 dosiahol hodnosť bakalára. Pôsobil ako kňaz vo Vimperku a roku 1621 odchádza do exilu, zdržoval sa v Scheliningere, Šoprone a v Žiline a pred rokom 1640 bol správcom farnosti protestantských farníkov v Drahovciach, potom pravdepodobne v Trenčíne. Písal na rôzne témy ako sú spisy lekárske, náboženské, historické, autobiografické a príležitostnú oslavnú poéziu. Po latinsky napísal elegickým distichom oslavnú báseň na liečivé (uzdravujúce) piešťanské pramene "Saluberrimae Pistinienses Thermae" (Trenčín 1642). Tu okrem iného píše o dobovej podobe a technickej vybavenosti žriedlovej lokality, ktorú ľud nazýval Teplice v roku 1642 toto: ... "Nieto tu kúpeľnej budovy s bazénom pre mnohých ľudí, /aby sa na vodu zniesol žiadaný tieň/. Kopú sa priehlbne malé len a vždy tam, kde komu vôľa / v štrku a piesčinách suchých. Plno je vody v nich hneď." Prvý krát na jej význam upozornil Matej Bel v "Notitia Hungariae..." (1742). Báseň má okrem umeleckej aj historickú a dokumentárnu hodnotu. Obsahuje množstvo údajov o prírode, osídlení Piešťan i okolia a tunajších kúpeľoch. Dosiaľ nie je známe, aké bolo jeho pastoračné pôsobenie v Drahovciach, nie je tu známa protestantská komunita. Možné je i to, že to boli spoluexulanti z Čiech. Nevieme s určitosťou ani to, kde a kedy skonal.

Do gymnázia chodil v Nitre a už tu sa prejavila jeho "buričská povaha". Prišiel do konfliktu s profesormi pre obhajobu sociálnej spravodlivosti a hrozilo mu vylúčenie zo školy. Roku 1919 sa zapísal na Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Štúdium medicíny ukončil v roku 1925 a počas prezenčnej služby bol vojenským lekárom v Bratislave. Roku 1928 pracoval ako asistent v Prahe na Ústave balneológie a fyziatrie u prof. MUDr. Cmunta, ktorý pôsobil počas letných sezón v Piešťanoch. Roku 1929 sa ale osamostatnil a začal pracovať ako kúpeľný lekár a lekár Okresnej nemocenskej pokladnice v Piešťanoch. Medzi jeho pacientov patrili aj také osobnosti ako významný anglický spisovateľ a historik a obhajca Slovákov, prof. R. W. Seton - Watson, u nás známy ako "Scotus Viator " a mnoho iných. Propagoval piešťanské kúpele i v zahraničí, napr. v Londýne uskutočnil niekoľko "Piešťany Mud Treatment Demonstrations" - ukážok liečby piešťanským bahnom. V propagácii kúpeľov pokračoval aj neskôr v emigrácii a svojho otca viackrát žiadal o zaslanie vzoriek bahna. V rokoch 1931 a 1933 navštívil aj Sovietsky Zväz. Aktívne sa zúčastňoval kultúrneho života v Piešťanoch, redigoval časopis "Piešťany a okolie" a týždenník "Piešťanské zprávy". Podporoval myšlienku zriadiť v okolí Piešťan Domov slovenských spisovateľov, ale tento zámer sa mu nepodarilo realizovať. Ako lekár bol Gejza Vámoš obľúbený zvlášť u chudobných, ktorých liečil často aj zdarma. No v piešťanskej spoločnosti mal konflikty vyplývajúce z jeho neskrotnej výbušnej povahy, ako aj životných a svetonázorových postojov. Napriek averzii k politike uvažoval roku 1936 o vstupe do Agrárnej strany. V období jeho pôsobenia v Piešťanoch vychádza v roku 1934 kritikou všeobecne uznávaný román "Odlomená haluz". V súťaži nakladateľstva Melantrich získava ešte pod pôvodným názvom "Zlatý vek" druhé miesto a odmenu. Keď však uverejnil v Slovenských smeroch úryvky z pripravovaného románu "Žid severu a juhu" rozpútala sa tvz. bahnianska aféra. Piešťanská židovská obec podáva pražskému a bratislavskému židovskému ústrediu návrh na trestné oznámenie na Vámoša. Spolok kúpeľných lekárov apelije na lekársku komoru, aby Vámoša bylúčila zo svojich radov "za urážku lekárskeho stavu, najmä piešťanského ". Množia sa anonymné výstrahy a Vámošov otec bol inzultovaný. Dôsledky tejto aféry Vámoša poznačili tvrdo a prispeli k jeho rozhodnutiu odísť zo Slovenska. Boli to dôvody viac osobné, než politické. Nakoniec zakotvil v Číne, v polovici apríla 1940 v malom meste Tien - cin, kde pôsobil ako lekár. Navštívil Indiu a Japonsko, uvažoval aj o návrate na Slovensko, rozhodol sa však po nostrifikácii diplomu pracovať ako lekár na predmestí Rio de Janeiro, neskôr v osade Porto Novo. Zomrel 18. marca 1956 v černošskej iosade Muriaé - Minas, kde je aj pochovaný. Pre našu kultúru je to nesmierna škoda, že zákerná choroba tak skoro ukončila jeho pohnutý život. Z jeho pestrých zážitkov mohlo vzniknúť mimoriadne cenné a zaujímavé dielo.

Bola učiteľkou v Gýmešských Kostolanoch, pracovala vo vydavateľstve Práca, v propagácii Československého štátneho filmu a neskôr v redakciách detských časopisov. Je autorkou diel pre deti a mládež so širokým tematickým a druhovým rozpätím. Zaujal ju svet prírody, témy zo súčasného života na dedine i v meste, prostredie rodiny, školy a internátu, hrdinovia, malí aj dospievajúci, no predovšetkým dievčatá. Písala poéziu i prózu, z poézie lyriku, veršovanú rozprávku, hrdinskú a životopisnú epiku. Z prózy črtu, rozprávku, modernú rozprávku, novelu a román. Písala aj bábkové hry a rozprávkové hry a rozprávkové seriály pre rozhlas a televíziu. Pôsobila v Piešťanoch.

Narodila sa 23. augusta 1935 v Piešťanoch. Obdobie SNP prežila za dramatických okolností v matkinom rodisku - Pribyline. Jej snom bola umelecká priemyslovka, ale vyštudovala pedagogické gymnázium. Popri zamestnaní diaľkovo študovala biológiu a geografiu. Po krátkom pôsobení v Pionierskych novinách prešla do vydavateľstva Mladé letá, kde bola spoluzakladateľkou redakcie umelecko-náučnej literatúry pre deti. Po roku 1989 približne rok pracovala vo vydavateľstve VPN Archa. V súčasnosti je majiteľkou a zároveň jedinou stálou pracovníčkou bratislavského vydavateľstva Q 111, orientovaného na vydávanie náročnej literatúry pre deti a dospelých.

Narodil sa 4. januára 1946 v Gbelciach v rodine lesného inžiniera. Základnú školu vychodil v Piešťanoch, zmaturoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Absolvoval štúdium geológie a chémie na Prírodovedeckej fakulte UK. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval ako lektor vo vydavateľstve Smena, neskôr ako redaktor v časopisoch Tip, Kamarát, Slovenské pohľady. V rokoch 1979 až 1989 sa ako profesionálny spisovateľ venoval výlučne literárnej tvorbe. Od roku 1993 zároveň vyučuje scenáristiku a dramaturgiu na VŠVU, v súčasnosti pôsobí ako vedúci Ateliéru scenáristickej tvorby na tamojšej Filmovej a televíznej fakulte. Žije v Bratislave.