Orchidey Piešťan a okolia

Je vysoký 8 až 20 cm. Súkvetie je červené, fialové, ružové i biele, meria 3 až 10 cm; je husté, tvarovo typické pre naše vstavače. Rastie jednotlivo i v celých populáciách takmer v celej Európe. Niekde je už kriticky ohrozený. Druh kvitne začiatkom mája na nehnojených lúkach a pasienkoch, na vápenitých i kyslých pôdach.

Je vzácnejší, ale aj  krajší ako predchádzajúci druh. Byľ je vysoká 20 – 50 cm. Ihlanovité súkvetie dlhé 3 až 8 cm má sýto ružovú až lilavú farbu. Rastie od nížin do horského stupňa na suchomilných lúkach s vápenitým podkladom. Kvitne v júni. Je rozšírený v Európe a severnej Afrike.

Prilbovka biela je častý druh tienistých listnatých lesov, okrajov krovinatých hájov na vápnitých pôdach. U nás je častá v južnej časti mesta, kde vytvára celé zárasty. Je vysoká 20 – 50 cm. Riedke krémovobiele kvety pripomínajú prilbu. Kvitne v máji. Je rozšírená v Európe a Malej Ázii.

Kvetmi sa podobá prilbovke bielej, ale listy má hustejšie a ostrokopijovité. Je zriedkavejšia a rastie v bučinách a dubinách okolo Piešťan na vápnitých pôdach. Kvitne v máji a je rozšírená v Európe, severnej Afrike a Ázii.

Je vysoká 25 – 50 cm. Tvarom kvetu sa podobá svojim predchádzajúcim „sestrám“, ale farba kvetov je červená. Je to jedna z našich najozdobnejších orchideí; je vzácnejšia, rastie v listnatých lesoch, na ich okrajoch v podhorí na vápnitom podklade. Kvitne v máji.

Kvitne najskôr z našich vstavačovcov, už začiatkom mája. Je to územčistá rastlinka, dorastá do 20 cm. Má žlté a purpurové kvety, ktoré sa farebne krížia. Rastie na podhorských a horských kosených lúkach v celých zárastoch. Je to európsky druh.

Kruštík neskorý je nový druh v našom regióne. Ak pred 20 rokmi bol veľmi vzácny, posledné  roky sa môžeme s ním stretnúť častejšie. Byľ je tenká, vysoká do 30 cm. Kvety sú menšie ako u vstavačovcov, belavozelené, s belavým ústím pysku. Rastie v mäkkých a tvrdých lužných lesoch, v brehových porastoch s topoľom a vŕbou, na okrajoch lesných ciest v nížinách a pahorkatinách. Druh je rozšírený v strednej a západnej Európe, pôvodne bol považovaný za endemit bývalého Československa.

Kruštík Futákov je druh objavený a opísaný roku 1998 ako endemit Slovenska. Rastlina vysoká od 20 do 40 cm má jednu zvláštnosť – kvitne tzv. kleistogamicky, t.j. pri zatvorených kvetoch. Len vzácne sa kvety otvárajú. Rastie v bukových a dubovo-hrabových lesoch na vápnitých pôdach.

Kruštík širokolistý pravý je náš najčastejší kruštík. Byle rastú jednotlivo do výšky až 130 cm. Má bohaté súkvetie s 15 až 40 širokootvorenými kvetmi. Kvety sú tmavozelené až fialové s výraznou žilnatinou. Má veľmi širokú ekologickú amplitúdu a rastie v pobrežných porastoch, lužných lesoch, listnatých aj ihličnatých lesoch a ich okrajoch. Kvitne v júni až júli. Je rozšírený v Európe a Ázii.

Má malé kvety – zelenkasto-fialové. Byľ je vysoká 15-30 cm; husto chlpatá, sivozelená. Kvitne už v máji v listnatých lesoch na vápenitých pôdach. Je rozšírený v Európe a na Kaukaze.

Má byľ 20 - 60 cm vysokú, žltozelené ovisnuté kvety. Je zriedkavý. Rastie vo svetlých lesoch na vápnitom podklade. Kvitne v júni a je rozšírený v západnej a strednej Európe.

Ako jediný z našich kruštíkov rastie mimo lesa na močaristých miestach, slatinách, prameniskách od nížin do podhorského stupňa. Je najkrajší z kruštíkov veľkosťou kvetov s bielopurpurovou farbou a je rozšírený v Európe a západnej Ázii. Kvitne v júni.

Podobá sa kruštíku neskorému, ale ústie pysku je tmavozelené. Je vysoký od 10 do 25 cm,  kvety sú žltkasto-zelené. Rastie v listnatých lesoch na nevápnitých pôdach, hlavne v pahorkatinách. Kvitne v júli.

Je celý fialovo sfarbený, vysoký do 80 cm. Rastie jednotlivo, alebo v trsoch. Je to mohutnejšia rastlina  s hrubou byľou, krátkymi fialkastými kvetmi. Rastie v tienistých listnatých, alebo zmiešaných lesoch od pahorkatín do horského stupňa prakticky v celej Európe.

Kruštík Tallošov sa v poslednom období rozšíril v topolinách na juhu Piešťan, ktoré sú však atakované ľudskou činnosťou, takže je tam kriticky ohrozený. Bol popísaný iba nedávno. Je vysoký 20-40 cm. Ovisnuté bielozelené kvety sú málo otvorené. Rastie v mäkkých lužných lesoch s topoľmi a vŕbami. Je rozšírený len v Maďarsku a na Slovensku. Kvitne v júli.

Päťprstnica hustokvetá je mohutná rastlina od 25 do 100 cm so širokými vajcovitými listami a až 20 cm dlhým hustým súkvetím ružovofialových kvetov. Rastie na prameniskách na vápenci, slatinných rašeliniskách počnúc pahorkatinami. Poznáme ho iba z Európy. Na Slovensku sa vyskytuje len roztrúsene. Kvety sú veľmi atraktívne a voňavé, preto ich treba chrániť pred trhaním do kytíc. Kvitne v júli.

Bol objavený u nás len nedávno. Je to najbizarnejšia orchidea dorastajúca do výšky 100 cm. Purpurové kvety s pyskom až 9 cm dlhým sú pomerne husté; na byli je ich až 50. U nás je veľmi vzácna; rastie v lesostepiach, svetlých lesoch, vápnitých, skeletnatých pôdach v strednej a juhovýchodnej Európe. Kvitne v júli.

Modruška pošvatá je saprofytická orchidea parazitujúca na iných rastlinách. Vyskytuje sa na vápnitých pôdach. Celá je tmavofialová, lysá, dorastajúca do 90 cm. Modrofialové kvety sú veľké do 25 mm. Kvitne v júni vo svetlých listnatých   lesoch na vápenitých pôdach.

Bradáčik vajcovitolistý je z našich orchideí najmenej závislý na mikrobiotickom spôsobe výživy prostredníctvom iných organizmov. Rastlina vysoká 20 – 60 cm má atypické kvety s pyskom, akoby briadkou, dlhou do 10 mm. 20 – 80 žltozelených kvetov rozkvitá v máji. Bradáčik rastie na lúkach v listnatých lesoch, lesných okrajoch, v celej Európe. V našom priestore je dosť rozšírený.

Dosahuje do 25 cm výšky. Súkvetie ružových kvetov je veľmi husté, doslova nabité. Kvitne v máji na suchých, výslnných lúkach, v krovinách, lesných okrajoch na vápnitých pôdach. Je rozšírený v Európe, na Blízkom východe a severnej Afrike.

Hniezdovka hlistová je najhojnejší druh z čeľade orchideovitých. Voskovohnedá byľ vysoká od 15 do 30 cm vyrastá zo spleti hrubých krátkych koreňov parazitujúcich na iných rastlinách. Kvitne v máji v tienistých listnatých i zmiešaných lesoch od nížin do horského stupňa. Je rozšírená v celej Európe.

Hmyzovník Holubyho je bizarná orchidea podobná čmeliakovi. Je veľmi vzácna, rastie na severnom okraji Piešťan. Byľ je vysoká 15-40 cm, ružovkasté alebo fialovkasté kvety sú kombinované s hnedým pyskom a ružovou kresbou. Kvitne v máji na suchých, chudobných lúkach v pahorkatinách.

Vstavač mužský poznačený je pomerne častý na kosených lúkach, pasienkoch, vo svetlých listnatých lesoch, napr. v oblasti Výtokov. Byľ je 20 – 50 cm vysoká na báze tmavopurpurovo bodkovaná. Súkvetie je redšie, kvety sú ružové, veľké do 2 cm. Kvitne v máji. Má európske rozšírenie.

U nás pomerne častý druh rastúci na vápnitých pôdach kosených lúk a pasienkoch. Byľ je 20-50 cm vysoká, nesie 20 – 50 svetloružových kvetov s pyskom do 15 mm a prilbou (odtiaľ názov rastliny). Kvitne v máji aj v celých aspektoch a je rozšírený v Európe a Malej Ázii.

Tento druh krásnej orchidey rozkvitá u nás ako prvý bledožltými kvetmi už v apríli. Rastlina dosahuje výšky 20-40 cm, listy sú lesklé, zelené, kvety majú výraznú špecifickú vôňu. Rastliny sú časté napr. v lesoch Havrana, na kosených lúkach, na vápnitých pôdach.

Mohutnejšia orchidea dorastajúca do výšky 80 cm. Má veľké purpurovohnedé kvety. Súkvetie dosahuje až 25 cm. Kvitne v máji vo svetlých listnatých lesoch, krovinatých stráňach, niekedy masovo (Sokolovce). Je rozšírený v strednej a južnej Európe, na východ po Krym a Kaukaz.

Má ryhovanú lysú byľ dorastajúcu do 50 cm. Biele kvety sú pomerne veľké – až 25 mm, riedko rozmiestnené v 10 až 20 cm súkvetí. Na báze byle má 2 listy. Kvitne v máji a rastie na suchých i vlhkých lúkach, vo svetlých listnatých lesoch, kroviskách, na kyslých pôdach. Je rozšírená v celej Európe