Piešťany môžete prejsť za chvíľku, ale môže vám to trvať aj celé hodiny. V každom prípade vás čakajú pekné zážitky.
Pri unikátnej bronzovej soche barlolámača, známom symbole Piešťan, môžeme začať pešiu prehliadku centra mesta. Dielo akademického sochára Roberta Kühmayera stojí už niekoľko desaťročí pri vstupe na Kolonádový most, ktorý v rokoch 1930 až 1932 nahradil starší drevený most. Firma Pittel a Brausewetter ho zrealizovala podľa projektu Ing. arch. Emila Belluša. Lepty do skla Piesne Detvy a Na salaši, ktoré navrhol akademický maliar Martin Benka, boli na most umiestnené v roku 1936. Obidve priečelia mosta zdobia nápisy: Saluberrimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele) pochádza z oslavnej básne Adama Trajana Benešovského (1642) a Surge et ambula (Vstaň a choď) je prevzatým biblickým textom, ktorého umiestnenie navrhol profesor Daniel Rapant. Po zničení nemeckým vojskom v roku 1945, bol most v roku 1956 obnovený podľa pôvodného projektu. Je svetovým architektonickým unikátom, patrí k najdlhším krytým mostom na Slovensku (156 m). Mnohí sa pri pohľade z neho nechajú zlákať vyhliadkovou plavbou na výletnej lodi až na vodnú nádrž Sĺňava, ktorá je chráneným areálom s výskytom vzácnych a ohrozených druhov vtáctva. Pohľad iných spočinie na železobetónovom Krajinskom moste, ktorý slúži mestu už od roku 1932 a bol postavený podľa projektu Ing. Činčeru a Ing. Grebníka. Niektorých možno zláka prechádzka po ďalších piešťanských mostoch (Kúpeľný, Bodonský, Lávka pre peších, tzv. Húpací most).
Len niekoľko desiatok metrov od Kolonádového mosta stojí dom s pamätnou tabuľou, v ktorom v rokoch 1947-1958 žil významný slovenský básnik a prekladateľ Ivan Krasko (1876- 1958). Od roku 1976 je tu sprístupnená Pamätná izba Ivana Krasku s pôvodným zariadením pracovne i bytu. Cestou od Kolonádového mosta je možné oddýchnuť si v tichu kaplnky zasvätenej Božskému srdcu Ježišovmu. Táto jednoloďová stavba bola postavená v roku 1897 v neogotickom slohu.
Pri východe z kaplnky upúta pozornosť každého drevená stavba, vymykajúca sa svojím nemeckým štýlom iným okolitým budovám. Staviteľom a vlastníkom objektu bol fotograf Gustáv Löger, ktorý sa na konci 19. storočia rozhodol postaviť v Piešťanoch dom pre kúpeľných hostí. Dnes tu sídli internát Strednej priemyselnej elektrotechnickej školy.
V jeho susedstve stojí Nemocnica, ktorá vznikla spojením troch liečebných komplexov - Sanatória MUDr. L. Schmidta a MUDr. E. Weisza, Palace sanatória MUDr. J. Brežného a Kráľovskej vily. Zdravotníckym účelom slúži aj Klára vila a Alexander vila zo začiatku 20. storočia, ktorá stojí oproti tomuto komplexu.
Ak návštevník nevyužije pohostinnosť hotelov Eden a Jalta (predtým Excelsior), ktoré boli postavené v rokoch 1929-1930 už spomínanou firmou Pittel a Brausewetter podľa návrhov piešťanského architekta európskeho formátu Ing. Pavla Weisza, môže tak urobiť v jednom z mnohých reštauračných zariadení na hlavnej ulici pešej zóny, Winterovej ulici. Pozoruhodnou historickou budovou, ktorej počiatky siahajú až pred rok 1806, je tu Bezovec - Františkova vila. Meno dostala po majiteľovi piešťanských kúpeľov, grófovi Františkovi Erdődym, v čase prestavby pôvodného kasína na obytnú vilu (v roku 1895). Dnes slúži obchodným účelom. Najstaršou budovou Winterovej ulice je pôvodný Panský hostinec (Kurhotel), dnešné Riaditeľstvo Slovenských liečebných kúpeľov, a.s. Ako panský hostinec pre majetnejších hostí sa spomína už v roku 1642. Budova bola niekoľkokrát prestavaná, výraznejšie po ničivom požiari v roku 1822.
Vnímavý návštevník určite neprehliadne budovy s pamätnými tabuľami, obidve z dielne akademického sochára Ladislava Ľudovíta Polláka, ktoré pripomínajú dve vynikajúce piešťanské osobnosti. Prvou je MUDr. Koloman Fodor (1849-1929), čachtický rodák, osobný lekár rodiny Erdődyovcov, priekopník nových liečebných postupov, bol aj poslancom uhorského snemu. Jeho manželka, grófka Jozefína Berchtoldová, sa zaslúžila o vytvorenie sochy Sissi, rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety, ktorá je umiestnená pred liečebným domom Irma na Kúpeľnom ostrove.
Druhá pamätná tabuľa bola v roku 1990 odhalená na budove s peknou secesnou fasádou známej ako Zelený strom, ktorú spolu so svojou manželkou Leonou Schauerovou vlastnil v rokoch 1903 až 1968 Ľudovít Winter. Práve jeho podnikateľské aktivity priniesli nebývalý rozvoj kúpeľov i vtedajšej piešťanskej obce. Od roku 1991 je po ňom pomenovaná hlavná ulica pešej zóny, v roku 2002 bol právom poctený titulom Čestný občan mesta Piešťany (in memoriam). V pôvodnej budove hotela (z roku 1903) je dnes detská liečebňa.
Oproti budove Zeleného stromu je možné navštíviť výstavnú sieň Stará lekáreň, ktorá už v čase rakúsko-uhorskej monarchie slúžila lekárnickému účelu.
Len kúsok ďalej je možné vidieť peknú budovu hotela Victória regia s neodmysliteľnou vežičkou, ktorá už niekoľko desaťročí plní funkciu reštauračného zariadenia. Jej počiatky siahajú do konca 19. storočia, výraznejšie úpravy na nej uskutočnil architekt Adolf Oberländer. Starší názov Tüköry villa, vystriedalo pomenovanie Leier. Prízemný dom v jeho susedstve sa pôvodne nazýval Antal villa.
Po krátkom pohľade na kolonádu z lavičky mestského parku, sa môže návštevník zastaviť v priestoroch Kultúrneho a spoločenského centra Fontána, či využiť ponuku vzdialenejšieho Domu umenia. Milovník sakrálnej architektúry bude určite pokračovať ďalej, k evanjelickému kostolu a.v., ktorý bol postavený v neogotickom slohu podľa projektu Jána Krátkeho vďaka značným finančným príspevkom nemecky hovoriacich občanov. Dve židovské synagógy (ortodoxnú a neologickú), dnes už vidieť nemožno, pretože boli v minulosti necitlivo asanované. Za kostolom sa pôvodne nachádzala jedna z prvých robotníckych nemocníc na Slovensku Pro Labore, ktorá vznikla zásluhou Alexandra Wintera, najstaršieho z piešťanských Winterovcov. V rokoch 1893-1894 zveril prestavbu staršieho objektu maštalí budapeštianskemu architektovi Ignácovi Alpárovi. Nemocnica čoskoro získala slávu vďaka vynikajúcemu lekárovi MUDr. Eduardovi Weiszovi. Po II. svetovej vojne tu sídlila včelárska firma Facet.
Okrem mnohých ďalších architektonických pamiatok, ktorých mecénmi bola rodina Winterovcov, za prehliadku určite stojí exkluzívna budova v mestskom parku nazvaná Kursalón (Kúpeľná dvorana) z roku 1894, ktorá je dnes sídlom Balneologického múzea.
Tu však prehliadka mesta určite nekončí. Návštevník môže objavovať ďalšie a ďalšie malebné zákutia s množstvom plastík a fontán, či na druhom brehu Váhu obdivovať krásu Kúpeľného ostrova.