Tipy na výlety

Priamo nad obcou Beckov sa vypína rozľahlá zrúcanina v minulosti mohutného pohraničného strážneho hradu, ktorý sa spomína už v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. Každý z jeho majiteľov (Matúš Čák Trenčiansky, Ctiborovci, Bánfiovci) podnikol na hrade významné stavebné úpravy, ktorých zvyšky (aj vďaka požiaru z r. 1729) môžeme dnes obdivovať už len v zakonzervovaných ruinách. Z výšky hradného brala si môže návštevník určiť trasu prehliadky ďalších pamätihodností Beckova: neskororenesančné kúrie, františkánsky kostol a kláštor, evanjelický kostol a kláštor, Ambrovská kúria (múzeum), židovský cintorín.

Po krátkej prehliadke Čachtíc, napr. Draškovičovského kaštieľ (múzeum), gotického kostola s budovou fary, v ktorej sa v roku 1847 stretli členovia spolku Tatrín, je veľmi príjemným zážitkom pešia prechádzka k hradu. Jeho história siaha až do 13. storočia, kedy patril do sústavy pohraničných strážnych hradov. Každý z jeho majiteľov (Matúš Čák Trenčiansky, Ctiborovci, Nádašdiovci) hrad rozširoval a zveľaďoval. V roku 1708 ho dobyli a vypálili počas stavovského povstania vojská Františka Rákocziho, odvtedy pustol, a preto tu dnes môžeme obdivovať už len zrúcaniny horného, stredného a dolného hradu s opevnením a fragmentami renesančných atík a pôvodných omietok. Čachtický hrad preslávila krvilačná grófka Alžbeta Bátoriová (1560-1614).

Jaskyňa je situovaná na úpätí vrchu Nad Lipovcom, v nadmorskej výške 253 m. Bola osídlená človekom neandertálskeho typu a je považovaná za najstaršie jaskynné osídlenie na Slovensku. Samotná jaskyňa má dĺžku 27 metrov, je obojstranne priechodná a vytvorená bola krasovatením dolomitického vápenca.

Určite k nezabudnuteľným zážitkom bude patriť návšteva rozsiahleho hradného areálu Červený kameň, ktorý sa rozprestiera na návrší nad obcou Častá. Ako kráľovský hrad sa spomína už v 13. storočí. Po Turzovcoch bol od roku 1535 majetkom známej podnikateľskej rodiny augsburských Fuggerovcov, ktorí hrad prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť s rozľahlými skladovými priestormi. Prestavbu pevnosti na reprezentačné šľachtické sídlo uskutočnili Pálfyovci. Významná bola hlavne jeho baroková prestavba v 17. storočí. Okrem zaujímavej architektúry je tu dnes možné obdivovať aj bohatú zbierku historického nábytku a dobového bývania.

Zrúcaninu hradu je možné nájsť v hustom lesnom poraste severne od obce Dobrá Voda. Hrad vznikol ako pohraničný strážny hrad nad obchodnou cestou cez hrebeň Malých Karpát na prelome 13. a 14. storočia. Bol typom ranogotickej pevnosti s najstarším horným hradom. V minulosti patril Abovcom, Ctiborovcom i Pálfyovcom. V obci je možné navštíviť aj pamätnú izbu venovanú pamiatke Jána Hollého.

Všetkých milovníkov hudby určite zláka návšteva klasicistického kaštieľa v Dolnej Krupej, ktorý bol postavený ako reprezentačné sídlo rodiny Brunswickovcov koncom 18. storočia. Dnešnú podobu získal kaštieľ po prestavbe, ktorá bola na začiatku 19. storočia realizovaná podľa projektu A.P.Rigela. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park, v ktorom sa snáď prechádzal aj hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorému je venovaná aj časť hudobnej expozície múzea.

Nádherný pohľad sa naskytne každému, kto vystúpi na vrch Kostolec, ktorý sa týči nad obcou Ducové. Od polovice 9. do 10. storočia bol sídlom veľkomoravského veľmoža. Tieto časy dnes pripomínajú konzervované múry objektov rotundy, obytných i hospodárskych priestorov, ktoré obopína rekonštruované palisádové opevnenie.

Cesta rozsiahlym, pozvoľna stúpajúcim anglickým parkom, v ktorom je možné si všimnúť budovu empírového divadla z roku 1802, privedie návštevníka k barokovému kaštieľu, ktorý tu bol postavený na mieste starého slovanského hradiska a stredovekého hradu. Vystriedal mnohých majiteľov, obsadili ho husiti a neskôr aj Turci. Od roku 1720 patril Erdödyovcom, ktorí prestavali hrad na štvorkrídlový barokový kaštieľ s nepravidelným nádvorím a kaplnkou. Okrem "zámockého" areálu je možné v Hlohovci obdivovať početné pamiatky pôvodne gotického slohu (farský kostol, kostol a kláštor františkánov, mestský špitál).

Obidve lokality sú zviazané s významnou osobnosťou novodobých slovenských dejín Milanom Rastislavom Štefánikom. V obci Košariská, na tunajšej evanjelickej fare, sa v roku 1880 narodil. Túto udalosť dnes pripomína pamätná tabuľa a malé múzeum. Otvorené bolo v roku 1990 v jeho rodnom dome a jeho memoriálna expozícia približuje okrem Štefánikovej životnej politickej a vojenskej dráhy i jeho záľuby a súkromie. Vrch Bradlo je miestom jeho posledného odpočinku. Monumentálny objekt mohyly je dielom národného umelca Dušana Jurkoviča.

Celá expozícia múzea dokumentuje život nielen obyvateľov obce Krakovany, ale aj priľahlých dedín. V hospodárskej časti sú nainštalované nástroje a pracovné náradia, ktoré sa v minulosti používali pri obrábaní pôdy, spracovávaní potravín a pri vykonávaní rôznych hospodárskych a domácich prác.

V krásnom tichom prostredí uprostred hôr Považského Inovca, len pár kilometrov od mesta Piešťany, sa rozprestiera gazdovský dvor Furman. Unikátny je predovšetkým svojim výhľadom a zvieracou oborou, kde žijú daniele, jelene a muflóny.

Park modelov dobových rekonštrukcií slovenských hradov a pamiatkových objektov v mierke 1:50. V jeho areáli si môžete pozrieť 27 modelov hradov, zámkov a drevených kostolíkov.

Obľuba Radošinského naivného divadla priláka určite mnohých návštevníkov aj do rázovitej vinohradníckej obce Radošina. Po ochutnávke vína sa určite každý zastaví pri budove kaštieľa, ktorý tu postavili začiatkom 17. storočia ako letné sídlo nitrianskeho biskupa.

Aj keď história Smolenického hradu siaha až do 14. storočia, jeho dnešná podoba romantického zámku je výsledkom rozsiahlej prestavby poškodeného a spustnutého hradu, ktorú v rokoch 1864-1945 uskutočnili Pálfiovci, ktorým objekt patril už od 16. storočia. Zo starého hradu sa zachovala len časť vonkajšieho opevnenia s delovou baštou. Nová časť, ktorej dominuje mohutná ústredná veža, pôdorysne rešpektuje pôvodný stredoveký hrad. Okrem prechádzky v okolitom parku a prehliadke exteriérov zámku môže dnes návštevník obdivovať aj časť sprístupnených interiérov.

Vysoko v horách Považského Inovca je ukrytá zrúcanina hradu Tematín, ktorý vznikol v 2. polovici 13. storočia ako jeden zo strážnych hradov nad cestou vedúcou údolím Váhu. Hrad veľakrát zmenil svojich majiteľov. Na hrade sa narodil aj budúci hlavný veliteľ povstaleckých vojsk Františka Rákocziho Mikuláš Bercsényi, preto bol na začiatku 18. storočia zničený cisárskym vojskom počas stavovského povstania. Ranogotická hranolová veža a hradný palác však aj naďalej dominujú hradnému areálu.

Zrúcaniny Topoľčianskeho hradu, ktorého najstaršie časti sú datované do polovice 13. storočia, sa dodnes vypínajú nad obcou Podhradie. V priebehu rokov bol neustále rozširovaný o nové nádvoria, jeho konečný pôdorys je neobyčajne symetrický. V 15. storočí patril medzi hlavné strediská husitských vojsk na Ponitrí. Spomienkou na romantické rekonštrukcie hradov v 19. storočí je dostavba hradnej veže, ktorá dodáva hradu jeho typickú siluetu. Časť zrúcaniny je zakonzervovaná.

Priamo nad mestom, na strmej skale, sa už niekoľko storočí týči rozľahlý Trenčiansky hrad. Známy nápis na hradnej skale svedčí o tom, že jeho počiatky siahajú až do dôb Rímskej ríše. V 11. storočí bol kráľovským strážnym hradom. Na prelome 13. a 14. storočia bol majetkom Matúša Čáka, ktorý hrad zveľadil. Dal postaviť obytný palác a dodnes dominantnú Matúšovu vežu. Pre jeho vývoj boli rozhodujúce prestavby v 14. a 15. storočí a stavebné aktivity Zápoľských v 16. storočí. Koncom 18. storočia bol objekt poškodený požiarom, od 19. storočia na ňom prebiehali reštauračné a konzervačné práce. Dnešný areál hradu vytvára okrem spomínanej veže súbor palácov. Zachovala sa tu aj legendami opradená Studňa lásky. V interiéroch hradných priestorov sú inštalované početné zbierky.

Pohľad z výšky hradného brala je v Trenčíne ideálnou príležitosťou k vytýčeniu trasy ďalšej prehliadky historickým jadrom tohto malebného mesta.

Určite sa oplatí navštíviť Trnavu, najstaršie slovenské kráľovské mesto na Slovensku (1238). Po ničivom požiari z prelomu 13. a 14. storočia, nastal rozkvet mesta v 16. storočí, kedy prevzalo úlohu duchovného centra krajiny. V rokoch 1635 - 1777 bola centrom Trnavskej univerzity. V tomto období vyrástlo v Trnave mnoho barokových skvostov - komplex univerzitných budov s bazilikou sv. Jána Krstiteľa, kostol a kláštor sv. Trojice. Zachovali sa aj staršie objekty sakrálnej architektúry (špitálsky kostol sv. Heleny, farský kostol sv. Mikuláša, františkánsky kostol sv. Jakuba s priľahlou budovou kláštora), z ktorých mnohé prešli barokovou prestavbou, aby siluety ich veží a vežičiek priniesli Trnave pomenovanie "Malý Rím". Z výšky Mestskej veže (1574) je možné obdivovať historické jadro mesta, ešte aj dnes zomknuté vo zvyškoch stredovekého opevnenia.

Okrem iných pamätihodností (románsko-gotického kostolíka, "šikmej" veže zvonice, židovskej synagógy) je možné vo Vrbovom obdivovať aj budovu šľachtickej kúrie z konca 17. storočia. Dali ju postaviť predkovia slávneho cestovateľa a dobrodruha Mórica Beňovského, ktorý sa v tomto dome v roku 1746 narodil.