Výtvarné osobnosti Piešťan

Narodil sa 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši, v mnohodetnej rodine Gustáva Alexyho, sedlára a výrobcu kočov. Detstvo prežil v ťažkých sociálnych podmienkach. V rokoch 1906-1912 študoval na gymnáziu v Lučenci. Od detstva túžil stať sa maliarom, no zhoršujúce sa poškodenie očí mu po maturite zabránilo v umeleckých štúdiách. Dlho nemohol nájsť uplatnenie, ktoré by ho napĺňalo: chvíľu študoval na poľnohospodárskej akadémii v Mosonmagyaróvári, chvíľu pracoval ako kominársky učeň v Liptovskom Mikuláši, chvíľu ako lekárnik v Prievidzi,... V čase I. svetovej vojny pôsobil ako ošetrovateľ rakúsko-uhorskej armády na ruskom i talianskom fronte. V rokoch 1919-1925 študoval maliarstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe, postupne v ateliéroch profesorov Loukotu, Bukovaca, Pirnera i Švabinského. Spolu s Gejzom Vámošom vydával v Prahe literárno-umelecký časopis Svojeť. V rokoch 1920 a 1936 podnikol študijné cesty do Paríža. Niekoľko rokov pracoval ako stredoškolský profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave. Po odchode z Bratislavy v roku 1929 sa venoval výhradne vlastnej tvorbe. V rokoch 1930-1932 žil v Martine, v rokoch 1932-1937 v Piešťanoch. V roku 1937 sa natrvalo presťahoval do Bratislavy. Zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.

Akademický maliar Aurel Kajlich, rodák z Turej Lúky, žiak profesora Maxa Švabinského na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1923 - 1927), patril k významným postavám slovenského maliarstva. Jeho dielo má miesto v galériach, meno sa dostalo do náučných slovníkov. Maliar, grafik a ilustrátor popri rozmerných maľbách zanechal nepreberné množstvo brilantných kresieb, navrhoval poštové známky a bankovky. Najmä grafické práce vzbudzujú na posmrtných výstavách najmocnejší ohlas. Odborným hodnotením jeho diela sa zaoberal napríklad umenovedec M. Váross (1971). Keďže v meste nevznikla galéria, ktorá by sústredila a prezentovala vytvorené dielo, toto sa rozptýlilo na veľkom území, časť sa dostala do súkromných zbierok v zahraničí.

Valér Vavro, významný akademický sochár, monumentalista, portrétista, reštaurátor, organizátor kultúrno - spoločenského života Piešťan, sa narodil v roku 1911 v Piešťanoch, kde aj prežil väčšinu svojho života a tvoril. Patrí k významnej slovenskej výtvarnej generácii - "Generácii 1909" , ktorá od svojho vstupu do verejného života začiatkom 40.-tych rokov 20. storočia tvorila základy slovenského sochárstva, konštituovala jeho cestu i profil. V rokoch 1927 - 1930 sa vyučil kameno - sochárske remeslo v dielni Václava Rymplera v Piešťanoch, v rokoch 1931 - 1935 študoval na Štátnej priemyselnej škole kameno - sochárskej v Hořiciach. Potom pokračoval v ďalšom štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde u významného českého sochára prof. Bohumila Kaffku študoval v rokoch 1935 - 1939 monumentálne sochárstvo. Štúdium ukončil čestným uznaním. Po štúdiách sa usadzoval na Slovensku, postupne v Piešťanoch, Trenčíne a Kremnici, kde pôsobil ako profesor na stredných školách. Roku 1939 sa stal členom Spolku slovenských umelcov, roku 1949 členom družstva Tvar a od vzniku Zväzu slovenských výtvarných umelcov bol i jeho členom. Valér Vavro aktívne zasiahol do povojnového kultúrno - spoločenského života rodného mesta. S jeho osobou je spojená kontinuita známej piešťanskej umeleckej kolónie, ktorú v 30. - tych rokoch 20. storočia zorganizoval Janko Alexy, ako aj vznik Sochy piešťanských parkov v roku 1967, ktorá vznikla ako priamy pokračovateľ sochárskych výstav, ktoré Vavro organizoval začiatkom 60. - tych rokov vo všetkých dostupných priestoroch, predovšetkým Kursalóne. Pravidelne obosieľal jednotlivé ročníky Sochy piešťanských parkov, kde získal viacero odmien, alebo pracoval v organizačnom výbore - komitéte výstavy. V roku 1978 získal Cenu mesta Piešťany a v roku 1981 cenu Martina Benku. V roku 1981 vydala Okresná knižnica v Trnave Personálnu bilbliografiu Valéra Vavru. Od absolvovaní štúdií sa Valér Vavro venoval monumentálnej, komornej, portrétnej a reštaurátorskej tvorbe v klasických sochárskych materiáloch (kameň, drevo, bronz). Zúčastňoval kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Realizované boli nasledovné autorské výstavy: Výber z diela, Bratislava, výstavná sieň Hviezdoslavovo nám.,1961; Valér Vavro - Sochy, Piešťany, Dom umenia ,1981; Valér Vavro, jubilejná výstava, Piešťany , Spoločenské centrum SLK, 1986; Valér Vavro, výber z diela, Nitra, VÚRV, 1986. Ako reštaurátor sa venoval záchrane historických umeleckých diel. Aj jeho zásluhou sa zachovalo dedičstvo vzácnych umeleckých diel (Nitriansky hrad, ranogotický kostol v Bytči, spolu s L. Ľ. Pollákom reštauroval Morový stĺp v Kremnici a priečelie Trojičného kostola v Bratislave a rad plastík). Svojou monumentálnou tvorbou riešil závažné úlohy pomníkovej tvorby (Pomník padlým v 1. svetovej vojne Piešťany,1937; pomník Osloboditeľom, Piešťany 1950; Pomník padlým 2. svetovej vojny, Staré Hory; Pomník padlým 1. svetovej vojny, 1964; Náhrobok Mons. Dr. P. Jantauscha v kláštore PIA XI. vo Vrbovom, 1948; pomník biskupa Štefana Moyzesa vo Veselom, l971) spoločenskej objednávky a dotvorenie architektúry, životného a pracovného prostredia (Úroda, Piešťany,1937; Hold rodisku, Piešťany,1978; Hrajúce sa deti, Piešťany; Cestujúca rodinam, Piešťany; Spomienka, Piešťany; Sĺňava, Piešťany; Po kúpeli, LD Irma Piešťany; emblém kúpeľov, Thermia Palace, Piešťany; Clieb, Stredoslovenské mlyny a pekárne Rimavská Sobota; päťmetrový reliéf Mlaď, námestie v Trebišove; Plody lásky, Trebišov a celý rad iných). S jeho dielami sa stretneme v desiatkach miest na Slovenku i v zahraničí. Rozsiahla portrétna tvorba má osobitné postavenie vo Vavrovej tvorbe. Je bilanciou osobnej výpovede o človeku a jeho vnútornom živote. Zahŕňa desiatky portrétov historických osobností slovenských dejín, rodného mesta i obyčajných ľudí, ktorých stretával (Starenka z Piešťan, Starec, Notár Novotný, dramatik Dr. Ivan Stodola, maliar Aurel Kajlich, štúrovec Jur Palkovič, MUDr. E. F. Scherrer, Klára Havlíková, Silvia , Sestry, ai.) Popri portrétoch velikánov svetovej kultúry (L. van Beethoven, Rembrandt van Rijn), vyhotovil celú galériu búst slovenských osobností (D. Jurkovič, J. Króner, Š. Moyses, J. Nemčík, Z. Nováček, J. Palkovič, A. Sirácky). So sochárskymi prácami Valéra Vavru sa dnes môžeme stretnúť v SNG v Bratislave, Galérii Jána Koniarka v Trnave, nitrianskej i bansko - bystrickej galérii. Valér Vavro zomrel v roku 1992, pochovaný je na Hornom (Starom) cintoríne v Piešťanoch, v rodinnom hrobe D - 65. Práce na území mesta Piešťany : Pomník padlým z 1. sv. vojny - pred farským kostolom sv. Štefana "Úroda" - pred Balneologickým múzeom, "Hold rodnému mestu" - pred amfiteátrom, Pomník "Osloboditeľom" - nám. SNP, portrét dramatika "Ivana Stodolu" - na dome, v ktorom býval, nám. SNP, "Cestujúca rodina" - železničná stanica, "Hrajúce sa deti" zelená plocha sídlisko, za reštauráciou Semafor, "Rozprávka" - pred budovou bývalej detskej nemocnice, "Spomienka" na začiatku kolonády Winterova ul., "Páv" - keramický reliéf na balkóne Thermie Palace, 2 reliéfy na balkóne Thermie - bližšie k fasáde, reliéf "Po kúpeli" na priečelí LD Irma, "Ľudová tanečnica" a "Ľudový tanečník" - interiér kaviarne Thermie Palace, "Sĺňava" - záhrada Balneí pri bazéne, "Vyšívačka" - reliéf, budova bývalej Piešťanky na Školskej ulici, reliéf na budove Mlynov a cestovinární Hurbanova ul., "Hojdačka" sídlisko Juh, pred nákupným strediskom, "Čítajúca" pred ZŠ Brezová, dnes už len torzo pôvodnej zadnej steny hudobného pavilónu, "Matka s deťmi" - pomník na Žilinskom cintoríne

Absolvent Kafkovej špeciálnej školy monumentálneho sochárstva na pražskej Akadémie výtvarných umení (1939), sa usadil v Piešťanoch, kde spolu s generačnými druhmi A. Kajlichom a V. Vavrom patril ku kmeňovým predstaviteľom výtvarnej obce. Z početných diel inštalovaných v pôsobisku si hodno všimnúť Pomník Ludwiga van Beethovena (1939, kultúrna pamiatka SR), pomník pevca oslavnej básne Saluberrimae Pistinienses Thermae Adama Trajana z Benešova (1948) a fontánu pred rovnomenným kultúrnym zariadením Fontána (1956). Tieto tri diela sú rozmiestnené pomerne blízko seba v mestkom parku, ďalšie zdobia niektoré iné verejné priestory v meste, mnoho ich je roztrúsených po celom Slovensku. Nemenej významná ako autorova sochárska tvorba boli majstrove reštaurátorské aktivity, okrem iného zabezpečoval transfer parížovského kaštieľa do skanzenu v Pribiline. Bola mu udelená Cena primátora mesta Piešťany za aktivity v oblasti kultúry v meste Piešťany - Kultúrna osobnosť roka (1997).

Akademický maliar Ctibor Krčmár najskôr získal výtvarné vzdelanie v súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Po druhej svetovej vojne študoval v Prahe na Štátnej grafickej škole u profesorov Petra Dilingera a Karola Mullera. V štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Vladimíra Sychru, posledné dva roky u profesora Jána Želibského a Otakara Nejedlého. V roku 1952 získal absolutórium. Po ukončení štúdia žil a tvoril v Piešťanoch, kde aj zomrel.