test2
PIEŠŤANY - malebné tridsaťtisícové kúpeľné mesto ležiace v juhozápadnej časti Slovenska v nadmorskej výške 162 m, v náručí dvoch pohorí - Malých Karpát a Považského Inovca, s vinúcou sa modrou stuhou najdlhšej slovenskej rieky Váh, má príjemnú vnútrozemskú klímu a od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené 86 km.
Osídlenie mesta a jeho okolia siaha až do dávneho praveku. Človek, zaujatý prírodnými danosťami tohto prostredia, nezamŕzajúcimi termálnymi prameňmi, bohatým svetom ramien rieky Váh, prišiel do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Prvú písomnú zmienku o meste z roku 1113 nájdeme v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. pod názvom "Pescan", odvodeným od názvu "Piešťane", ktorým sa označovali obyvatelia osady založenej na riečnych naplaveninách piesku a štrku a prenesene i samotná osada. Tatársky vpád v 13. storočí si vyžiadal stavbu kamenného hradu Tematín. Súčasťou tematínskeho panstva rodu Huntpoznanovcov sa stala i obec Piešťany. Ďalším pánom Piešťan bol Matúš Čák Trenčiansky, po ňom grófi z Újlaku. V 16. storočí, 2 km južne od starých Piešťan oproti termálnym prameňom, vzniká kúpeľná osada Teplice a chýry o liečivých účinkoch tunajších prameňov nedávajú na seba dlho čakať. V 17. storočí k nim pribudne oslavná báseň kňaza Adam
PIEŠŤANY - malebné tridsaťtisícové kúpeľné mesto ležiace v juhozápadnej časti Slovenska v nadmorskej výške 162 m, v náručí dvoch pohorí - Malých Karpát a Považského Inovca, s vinúcou sa modrou stuhou najdlhšej slovenskej rieky Váh, má príjemnú vnútrozemskú klímu a od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené 86 km.
Osídlenie mesta a jeho okolia siaha až do dávneho praveku. Človek, zaujatý prírodnými danosťami tohto prostredia, nezamŕzajúcimi termálnymi prameňmi, bohatým svetom ramien rieky Váh, prišiel do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Prvú písomnú zmienku o meste z roku 1113 nájdeme v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. pod názvom "Pescan", odvodeným od názvu "Piešťane", ktorým sa označovali obyvatelia osady založenej na riečnych naplaveninách piesku a štrku a prenesene i samotná osada. Tatársky vpád v 13. storočí si vyžiadal stavbu kamenného hradu Tematín. Súčasťou tematínskeho panstva rodu Huntpoznanovcov sa stala i obec Piešťany. Ďalším pánom Piešťan bol Matúš Čák Trenčiansky, po ňom grófi z Újlaku. V 16. storočí, 2 km južne od starých Piešťan oproti termálnym prameňom, vzniká kúpeľná osada Teplice a chýry o liečivých účinkoch tunajších prameňov nedávajú na seba dlho čakať. V 17. storočí k nim pribudne oslavná báseň kňaza Adam
PIEŠŤANY - malebné tridsaťtisícové kúpeľné mesto ležiace v juhozápadnej časti Slovenska v nadmorskej výške 162 m, v náručí dvoch pohorí - Malých Karpát a Považského Inovca, s vinúcou sa modrou stuhou najdlhšej slovenskej rieky Váh, má príjemnú vnútrozemskú klímu a od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené 86 km.
Osídlenie mesta a jeho okolia siaha až do dávneho praveku. Človek, zaujatý prírodnými danosťami tohto prostredia, nezamŕzajúcimi termálnymi prameňmi, bohatým svetom ramien rieky Váh, prišiel do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Prvú písomnú zmienku o meste z roku 1113 nájdeme v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. pod názvom "Pescan", odvodeným od názvu "Piešťane", ktorým sa označovali obyvatelia osady založenej na riečnych naplaveninách piesku a štrku a prenesene i samotná osada. Tatársky vpád v 13. storočí si vyžiadal stavbu kamenného hradu Tematín. Súčasťou tematínskeho panstva rodu Huntpoznanovcov sa stala i obec Piešťany. Ďalším pánom Piešťan bol Matúš Čák Trenčiansky, po ňom grófi z Újlaku. V 16. storočí, 2 km južne od starých Piešťan oproti termálnym prameňom, vzniká kúpeľná osada Teplice a chýry o liečivých účinkoch tunajších prameňov nedávajú na seba dlho čakať. V 17. storočí k nim pribudne oslavná báseň kňaza Adam